Keď prišla naša pani učiteľka s tým, že je súťaž v rómskom jazyku, tá téma ma veľmi oslovila. Rozhodla som sa, že vám opíšem, aký bol môj prvý deň v škole.
Ja sa volám Anička. Môj prvý deň v škole bol pre mňa niečo nové. Starší kamaráti ma strašili, že budem musieť odložiť hračky a učiť sa v školskej lavici. Nakoniec som zistila, že to vôbec nie je také hrozné. Spoznala som moju pani učiteľku. Našťastie mi je triedna učiteľka až doteraz a volá sa Beáta Holečková. Privítala nás a tým ma upokojila, pretože som nepoznala žiadne deti okolo mňa. Neskôr to boli moji noví spolužiaci a časom aj kamaráti. Doniesla som triednej učiteľke pekné kvietky. Poďakovala mi a usmiala sa. Ako každé malé dieťa, aj ja som sa Bála som sa chodiť do školy. Ale potom som si tam našla kamarátky Natáliu a Valentínku a teraz rada chodím do školy s radosťou, čo sa naučím a čo opäť so spolužiakmi vyvedieme. Samozrejme, poza chrbát ani učiteľky. O mnohých výmysloch a huncútstvách ani nevie. Snáď sa ich ani nikdy nedozvie, aj keď má na niečo také dobrý nos. Našťastie sa okrem spolužiakov aj a Rada sa učím. A ďakujem za to mojej pani učiteľke. Od mojich prvých čiar, písmen a čísel bola pri mne a len vďaka jej základu sa dnes môžem učiť stále viac a viac, aby som v budúcnosti mala dobrú prácu a rovnako dobré srdce, ako všetci na našej škole.
Ten prvý deň v škole sa stal mojím novým začiatkom.
