Rodičia mi dali meno Liliana, ale všetci ma volajú Lili. Mám
dvanásť rokov a moji predkovia prišli z Indie. Som rómka a nevadí mi to.
Páči sa mi moje meno a určite by som sa nechcela volať Arabela.
Každý sa ma pýta, čím by som chcela byť, keď vyrastiem. Už ma
táto otázka hnevá. Neviem odpoveď, viem iba to, že chcem byť iba
dospelá. Nemusela by som chodiť do školy. Ale dali mi chrobáka do
hlavy. Čo robia dospelí? Chodia predsa do práce. Spisovateľ nemusí.
Môže pekne sedieť doma a písať. A tak mojím snom je stať sa
spisovateľom. Určite to nie je ťažká práca. Páči sa mi rozprávka o Elze
a Anne. Možno by som napísala aj ja nejakú a bola by som slávna.
Sadla som si pred čistý a papier a začala písať. Ale nič mi nenapadlo,
Iba často používané slová Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna …….
Myslela som si, že je to jednoduché. Môj príbeh sa vôbec nechcel
narodiť a aj po niekoľkých hodinách môj papier ostal prázdny.
Byť spisovateľom je taká ťažká práca. No viem urobiť palacinky,
a tak sa asi stanem kuchárkou. Je to určite ľahšie ako zapísať prázdny
a papier slovami.
Ale najradšej by som ostala bezstarostným dieťaťom.