Volám sa Sebastián a mám 13 rokov. S mojou rodinou sme sa
presťahovali z Luníka 9 do osady v Čani. Bývame v malom dome, ale
máme všetko čo potrebujeme. Večer si často zapálime vatru a spievame si.
Raz som prišiel domov zo školy, sadol si a hral hry na mobile. Prišiel
za mnou ocko a povedal, či mu nepomôžem porúbať drevo na zimu.
Samozrejme som odvrkol, že sa mi nechce. Môj dedko to počul a prísnym
hlasom povedal: „Keby si bol na vojne, toto by si nepovedal.“ Dedko mi
porozprával, že musel ísť na povinnú vojenskú službu. Ukázal mi aj
preukaz. Hovoril, že každý deň tam skoro ráno vstával, cvičil, pracoval,
varil a v noci strážil. Keby nerobil to, čo mu povedali, ostal by hladný.
Dodal: „Si chlap, tak musíš pracovať. Ako sa postaráš o rodinu?“ Ostal
som zahanbený a hneď som sa pustil do práce.
Myslím si, že vojna je zlá. Nechcel, by som ísť na vojnu a preto
budem pracovať. Dnes už ockovi pomáham. Chodíme spolu rúbať drevo
na zimu alebo kopať jamy na stavbu. Ocko ma to všetko naučil. Môj ocko
je veľmi šikovný. Je to ťažké a veľakrát ma dosť bolia ruky, ale viem, že
nič nie je zadarmo.
Keď dokončím školu, pôjdem sa vyučiť za murára. Pre svoju ženu
a deti postavím dom a narúbem veľa dreva, aby nám nebola zima.