Pre nás Rómov je rodina všetkým. Volám sa Alenka a so svojou
rodinou bývame v malom domčeku na konci dediny. Nebývame v osade.
Z osady sme odišli. Nebolo to miesto pre našu rodinu. Chceli sme žiť inak.
Tak ako gadžovia.
Ocko postavil dom a presťahovali sme sa, keď som bola ešte malá.
Raz som sa ocka opýtala, prečo sme sa odsťahovali. Bol ticho. Prišla ku
mne babka a povedala: “Alenka, keď som bola ešte mladé dievča veľmi
som túžila po veľkej rodine. Chcela som dom plný detí, smiechu a radosti.
Život to zariadil inak. Bola som chorá. Dnes viem, že je to dobre. Nemali
sme s dedkom veľa peňazí. Nemohla, by som sa o svoje deti poriadne
postarať. Povedala som babke: “Mať veľa detí je super.“ Babka ešte
dodala: „Alenka zapamätaj si, že o deti sa treba starať. Dať im jesť, teplo,
oblečenie a výchovu. Preto ocko s Vami odišiel. Nemohol sa pozerať ako
v osade žijú iní Rómovia. Chcel pre Vás niečo lepšie.“ Tie slová sa mi
zaryli do srdca. Už som to pochopila.
Dnes mám 15 rokov a viem, že si chcem založiť rodinu. Musím, ale
dokončiť školu. Chcela, by som sa vyučiť za kaderníčku. Budem chodiť
do práce, aby som mojím deťom dala všetko čo potrebujú, tak ako to
urobila moja babka i ocko.