Jedného dňa k nám prišla učiteľka a predstavila nám súťaž v rómskom jazyku. Som polorómka, a počas školy som sa ešte nestretla s tým, žeby sme písali v našom jazyku. Áno, komunikujeme medzi sebou a aj v rodine v rómštine, ale na hodinách v škole komunikujeme slovensky a skôr sme na to upozorňovaní, aby sme používali slovenský jazyk. Preto ma táto literárna súťaž tak zaujala.
Kto som? Volám sa Natália. Mamu mám romku a otca bieleho. Mám rada zvieratá, chováme sliepky, zajace a tiež máme aj psa. Priznávam sa, že najradšej jem. Moje obľúbené jedlo sú lokše so zemiakmi a kapustou. No ako školáčka, rada chodím do školy a rada sa učím, preto som sa rozhodla, že vám opíšem môj prvý deň v škole.
Môj prvý deň v škole bol nezabudnuteľný. Tešila som sa na neho, napriek tomu, že vo mne prevládali aj obavy. Nevedela som, čo ma čaká. Ráno, keď som vstávala, pociťovala som zmiešané pocity – zvedavosť, strach, ale aj napätie z neznámeho. Mama ma zobudila veľmi skoro, aby sme stihli všetko pripraviť. Na stoličke som mala prevesené šaty a od nervozity som sa ledva dokázala obliecť a musela mi pomôcť moja mama. Na raňajky som mala moje obľúbené… čo mi dodalo energiu na celý deň. Keď sme dorazili pred školu, okolo budovy, na školskom pozemku, bolo plno detí, ktoré sa smiali, rozprávali, a niektoré sa objímali so svojimi rodičmi alebo staršími súrodencami. Cítila som sa trochu stratená medzi všetkými tými neznámymi tvárami. Mama mi dala pusu na čelo a povedala, že všetko bude v poriadku. Doteraz si pamätám, ako mi bolo do plaču a dokonca aj mama mala lesklé oči od zadržaných sĺz. Potom ma zaviedla k učiteľke, ktorá sa usmiala a držala ceduľku s nápisom 1.B. Privítala ma a mojich spolužiakov veľmi priateľsky.
Triedna učiteľka zaviedla do triedy. Bola ozdobená, plná farieb a nikdy nezabudnem, ako bolo na tabuli veľkým napísané Vitajte v škole, 1.B. Nevedela som ešte čítať, ale pani učiteľka nám to prezradila. Na laviciach nás čakali farbičky a ceruzky s gumou. Potešilo ma to. Potom sa nám pani učiteľka predstavila. Bola pekná, milá, srdečná s pokojným hlasom. Spýtala sa nás na naše mená a po jednom sme sa predstavili. Bolo nás…. dievčat a …. chlapcov. Učiteľka nám povedala ako sa máme správať a vysvetlila, čo všetko sa počas školského roka naučíme. Bolo to zaujímavé, ale zároveň trochu náročné, pretože sme museli sedieť, byť ticho a pozorne počúvať. Bolo to obdobie, kedy som mala dospieť a podrásť. Z malého dievčatka som sa stala múdrou školáčkou.
Týmto dňom sa začalo moje učenie. Nakoniec by som ešte povedala, že aj keď som dostala cukríky a darčeky, rovnako dôležité sa ukázali aj nové vzťahy medzi mnou a spolužiakmi. Postupne sme sa spoznávali, trávili spolu prestávky, zažívali školské chvíle a s mnohými z nich som v triede doteraz. Viem sa na nich spoľahnúť a pomáhajú mi, keď potrebujem.
Škola je budova, ktorá nám dáva vedomosti. Ďalej nesmieme zabúdať na jej priateľský a ľudský význam. Okrem učenia aj vychováva a učí nás spoločne žiť. Priznávam, že nie vždy sa mi do nej chce ísť, máme aj prísnych učiteľov, ale škole ďakujem za to, kým som a kým budem v budúcnosti. Ešte raz ďakujem.
