Úvod
Naša rodina prišla na Slovensko v marci 2022. Sme 4. Rodičia sú lekári a my s mojou mladšou sestrou chodíme do školy. Odišli sme z Ukrajiny kvôli vojne, lebo bolo to pre našu rodinu nebezpečné tam zostávať. V tejto práci by som chcela porovnať tradície a zvyky sviatkov, ktoré sme oslavovali na Ukrajine, a to, ako sa zmenili po tom, čo som sa presťahovala na Slovensko. Porovnávam nielen tradície mojej rodiny, ale aj zvyky známych Ukrajincov, ktorých som stretla buď tu v Žiline, alebo som ich poznala ešte na Ukrajine.
Touto prácou by som chcela ukázať, aké boli naše zvyky doma a ako sa zmenili, keď sme museli odísť. Dnes na Ukrajine stále zúri vojna a veľa ľudí, ktorí môžu, odchádzajú do iných krajín. Okrem informácií z kníh a internetu som využila aj rozhovory so známymi Ukrajincami, ktorí sa rovnako ako ja presťahovali do Žiliny. Na základe ich aj vlastnej skúsenosti som napísala túto prácu.
Chcem im poďakovať za všetky informácie, ktoré mi poskytli. Zároveň ďakujem aj svojej konzultantke za pomoc, podporu a čas, ktorý mi venovala.
1 Sviatky a tradície
Porovnáme sviatky, ktoré máme na Ukrajine a majú ich aj na Slovensku a tiež predstavíme sviatky, ktoré sa neoslavujú na Slovensku.
1.1 Vianoce
Na rozdiel od Slovenska na Ukrajine sa Vianoce oslavujú podľa juliánskeho kalendára, v noci zo 6. na 7. januára. Štedrý večer sa začína, keď na oblohe vyjde prvá hviezda, symbolizujúca narodenie Krista. Hlavnou súčasťou večera je pôstna večera s 12 jedlami, ktoré predstavujú apoštolov. Nechýba boršč, kutia, huby, uzvar či varenyky. Rodiny sa stretávajú, spievajú koledy, deti chodia po domoch s hviezdou a prajú šťastie a dobrú úrodu. Na dedinách sa často konajú predstavenia narodenia Krista – „Vertep“. Dôležitou súčasťou je aj účasť na polnočnej omši.
Na druhý deň, 7. januára, sa slávi narodenie Ježiša. Po bohoslužbe si rodiny už doprajú aj mäso a mliečne jedlá. Vianoce sú pre Ukrajincov časom duchovného prežitku, pokoja a rodinnej pohody.
V našej rodine sme ich nikdy veľmi neoslavovali – skôr sme spolu pozerali filmy, chodili do mesta či na korčule. Darčeky sme si nedávali, dôležité bolo byť spolu.
Po presťahovaní na Slovensko sme začali sláviť Vianoce 24. a 25. decembra. Kupujeme adventný kalendár, prerežeme jablko, sledujeme nové tradície. Niektorí známi Ukrajinci si svoje tradície uchovávali, iní ich opustili, aby sa dištancovali od ruskej kultúry. Vianoce sa tak pre mnohých stali ešte dôležitejším sviatkom než predtým – aj keď sa forma osláv zmenila, duch sviatkov zostáva.
Vianoce na Slovensku a na Ukrajine majú spoločné duchovné hodnoty, ale líšia sa v niektorých zvykoch. Slováci sú prevažne katolíci, zatiaľ čo Ukrajinci väčšinou pravoslávni. Slovenská štedrá večera zahŕňa kapustnicu, rybu a zemiakový šalát. Na Ukrajine je bežným jedlom počas sviatkov kutia (sladká kaša z obilnín), boršč a pirohy. Oba národy kladú dôraz na rodinu, duchovno a tradície, hoci formy osláv sa mierne líšia.
1.2 Silvester
Ako ja viem, na Slovensku Silvester až tak veľmi ako Vianoce sa neoslavuje. Silvester je na Ukrajine jedným z najobľúbenejších sviatkov. Oslavuje sa v kruhu rodiny, s množstvom jedla, darčekov a šampanského. Už od detstva som milovala túto sviatočnú atmosféru – rozžiarený stromček (jalynku), tradičné jedlá ako olivje, holubci či príchod Deda Mráza a Snehulienky, ktorí deťom nosia darčeky.
Pred polnocou si každý pripraví pohár šampanského, sleduje príhovor prezidenta a odpočítava posledné sekundy starého roka. Zvykom je napísať si prianie, spáliť ho, hodiť popol do šampanského a vypiť ho – aby sa želanie splnilo. Počas osláv sme pozerali hudobné programy, spievali a tešili sa z prítomnosti blízkych.
Aj po presťahovaní na Slovensko sme si tieto tradície uchovali. Každý rok pripravujeme domáce jedlá, ozdobíme stromček, sledujeme ukrajinského prezidenta a voláme rodine. Zvonku sledujeme ohňostroje so susedmi, ale vo vnútri si stále udržiavame naše ukrajinské zvyky.
Hoci žijeme inde, Silvester je pre nás spojením minulosti s prítomnosťou – pripomienkou domova, rodiny a nádeje do nového roka.
Na Slovensku je Silvester predovšetkým zábavný a spoločenský sviatok. Ľudia sa stretávajú s rodinou alebo priateľmi, pripravujú si občerstvenie, sledujú televízne programy a o polnoci sledujú ohňostroje a pripíjajú si na nový rok. Oslava je zväčša neformálna a bez náboženského významu. Celkovo možno povedať, že kým na Slovensku je Silvester skôr o zábave a prechode do nového roka, na Ukrajine je spojený aj s tradíciami, ktoré inde patria k Vianociam.
1.3 Veľká noc
Veľká noc (ukrajinsky „Великдень“) je najväčší kresťanský sviatok na Ukrajine a má hlboký náboženský aj kultúrny význam. Oslavuje sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a symbolizuje víťazstvo života nad smrťou. Veľká noc je pohyblivý sviatok – slávi sa v iný dátum každý rok, podľa pravoslávneho kalendára, väčšinou v apríli alebo začiatkom mája.
Oslavy predchádza 40-dňový pôst, ktorý sa nazýva Veľký pôst (Великий піст). Počas tohto obdobia sa veriaci vzdávajú mäsa, mliečnych výrobkov a zábavy, častejšie sa modlia a venujú sa duchovnému životu. Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Svätý týždeň, počas ktorého sa v chrámoch konajú špeciálne bohoslužby.
Najdôležitejším symbolom Veľkej noci je paska – sladký, vysoký koláč z kysnutého cesta, často zdobený krížom alebo inými kresťanskými symbolmi. Pečenie pasky je dôležitým rodinným rituálom. Spolu s paskou sa pripravujú kraslice – krásne zdobené vajíčka, ktoré symbolizujú nový život, plodnosť a nádej. Kraslice sa zdobia rôznymi technikami: voskom, farbami alebo rytím.
Na Bielu sobotu alebo veľkonočné ráno ľudia nosia do kostola veľkonočné košíky, ktoré obsahujú pasku, vajíčka, maslo, klobásu, syr a soľ. Tieto košíky kňaz posvätí a po návrate domov sa z nich pripraví slávnostné jedlo.
Typický veľkonočný pozdrav znie: „Христос воскрес!“ – „Воістину воскрес!“ (Kristus vstal z mŕtvych! – Skutočne vstal!
Na Veľkú noc sa rodiny stretávajú, zdieľajú jedlo, navštevujú sa a panuje sviatočná, radostná atmosféra. V niektorých oblastiach sa organizujú aj tradičné hry, spevy, tance a súťaže. V minulosti mládež často organizovala zábavy, kde sa spievali veľkonočné piesne a chlapci obdarúvali dievčatá kraslicami.
Veľká noc na Ukrajine spája vieru, tradíciu, rodinu a radosť z jari. Je to sviatok, pri ktorom sa nielen oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie, ale aj hodnota pokoja, odpustenia a duchovného obrodenia.
Na Slovensku sa Veľká noc slávi podľa gregoriánskeho kalendára, takže väčšinou v marci alebo apríli. Sviatky sú spojené s pôstom, veľkonočnou nedeľou (Zmŕtvychvstanie Krista), ale aj s ľudovými tradíciami – najznámejšie sú šibačka a oblievačka na Veľkonočný pondelok, kedy chlapci oblievajú dievčatá vodou a šibú korbáčom, aby boli zdravé a krásne.
Slováci kladú dôraz na spoločenské tradície (šibačka, oblievačka), Ukrajinci na duchovný význam sviatku a cirkevné obrady. Obe krajiny však vnímajú Veľkú noc ako radostný a dôležitý sviatok.
1.4 Maslenitsa
Maslenica je tradičný ukrajinský sviatok na rozlúčku so zimou a privítanie jari. Slávi sa týždeň pred pôstom, každý rok v inom termíne. Najtypickejším jedlom sú palacinky, ktoré symbolizujú slnko a znovuzrodenie.
Každý deň Maslenice má svoj význam. Pondelok je začiatok osláv a pečenie palaciniek. V utorok sa konajú hry a súťaže. Streda patrí hostinám, štvrtok veselým oslavám. V piatok svokra navštevuje zaťa, v sobotu švagrinú hostí nevesta. V nedeľu sa ľudia navzájom prosia o odpustenie a večer sa páli slamená figurína – symbol zimy.
Palacinky sa považujú za posvätné jedlo, ktoré spája svet živých a mŕtvych. Prvú palacinku ľudia často venovali zosnulým. V našej rodine Maslenicu oslavujeme palacinkami a v nedeľu sa snažíme zmieriť s blízkymi. Sviatok prináša radosť, spolupatričnosť a tradičnú atmosféru.
Na Ukrajine je Maslenica hlboko zakorenený ľudový a náboženský sviatok, spojený s bohatými tradíciami, symbolmi a rodinnými zvyklosťami. Slávi sa verejne aj doma a má silný duchovný a kultúrny význam.
Na Slovensku sa Maslenica ako sviatok tradične neslávi. Svojím významom ju môže pripomínať fašiangové obdobie, ktoré takisto predchádza pôstu. Slovenské fašiangy sú však viac zamerané na zábavu, masky a plesy, pričom chýba hlboký symbolický význam ako má Maslenica na Ukrajine.
Záver
Vypracovaním tejto práce som mala možnosť hlbšie sa zamyslieť nad významom sviatkov a tradícií v živote našej rodiny a ukrajinskej komunity. Porovnaním ukrajinských a slovenských zvykov som lepšie pochopila, ako kultúrne prostredie ovplyvňuje spôsob osláv a ako si ľudia aj po presídlení uchovávajú svoje zvyky, hoci ich často prispôsobujú novým podmienkam.
Zistila som, že hoci sme museli zmeniť krajinu a spôsob života, tradície zostávajú dôležitou súčasťou našej identity. Udržiavanie týchto zvykov nám pomáha nielen udržať kontakt s rodnou kultúrou, ale aj nájsť istotu, spolupatričnosť a vnútorný pokoj v novom prostredí.
Táto práca vznikla na základe rozhovorov, vlastných spomienok a skúseností, ktoré ukázali, že tradície majú silu spájať ľudí – bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú. Verím, že porovnávanie sviatkov z rôznych kultúr prispieva k lepšiemu porozumeniu a obohacuje náš spoločný život.
Bibliografické odkazy
https://vsviti.com.ua/ukraine/134582
https://zn.ua/UKRAINE/podhotovka-k-paskhe-2025-kohda-nachnetsja-velikij-post.html
https://food.ru/articles/5975-pochemu-bliny–simvol-maslenicy (cit. 2025-06-20)
https://1plus1.ua/ru/novyny/maslanij-tizden-tradicii-ta-obradi-koznogo-dna (cit. 2025-06-15)
Prílohy
Obr. č. 2: Ako vyzerá takmer každý dom Ukrajinca na Silvester (Zdroj: https://www.championat.com/lifestyle/article-3323515-kak-raznoobrazit-novogodnij-stol-pp-recepty-pravilnoe-pitanie.html)
Obr. č. 1: 12 pôstnych jedál (Zdroj: https://www.youtube.com/watch?app=desktop&v=Lr2M8Is2XIo )
Obr. č. 3: Košík, ktorý nesú Ukrajinci posvätiť do kostola (Zdroj: https://traditions.24tv.ua/ru/pashalnaja_korzina_chto_svjatjat_na_pashu_v_cerkvi_iz_produktov_v_ukraine_n948475)Obr. č. 3: Košík, ktorý nesú Ukrajinci posvätiť do kostola (Zdroj: https://traditions.24tv.ua/ru/pashalnaja_korzina_chto_svjatjat_na_pashu_v_cerkvi_iz_produktov_v_ukraine_n948475)
Obr. č. 4: Pasky (Zdroj: https://zn.ua/UKRAINE/paskhalnaja-podhotovka-retsept-prihotovlenija-klassicheskoj-paskhi.html)Obr. č. 4: Pasky (Zdroj: https://zn.ua/UKRAINE/paskhalnaja-podhotovka-retsept-prihotovlenija-klassicheskoj-paskhi.html)
Obr. č. 6: Slamená figurina (Zdroj: https://podrobnosti.ua/2161857-maslenitsa-2017-pochemu-szhigajut-chuchelo.html)
Obr. č. 5: Kraslice (Pisanky) (Zdroj: https://pegas.ua/ru/articles-pisanka)