Poďakovanie
Veľká vďaka patrí našej pamätníčke, pani učiteľke Mgr. Miljane Vojtan, ktorá umožnila vznik tejto práce a obetovala jej svoj čas. Ďakujeme, že ste nám dali nazrieť do svojho súkromia. Vážime pomoc našej konzultantky PhDr. Alice Virdzekovej, ktorá si na nás vždy našla čas a mohli sme sa na ňu obrátiť s hocijakými otázkami. Sme vám za to vďačné
Úvod
Srbsko. Krajina, ktorá leží na Balkánskom polostrove. Poznať ju môžete ako dovolenkovú destináciu, krajinu s pravoslávnym náboženstvom a juliánskym kalendáom, ale aj pre jej unikátnu kultúru a tradície. Ich zvyky sú natoľko jedinečné, že by bol hriech nevenovať im pri návšteve Srbska väčšiu pozornosť. Formovala ich rozmanitá história, národy, ktoré sa tu vystriedali či silná nábožnosť obyvateľstva. Pravoslávne nábožentvo môže byť niektorými považované za prísne, hlavne čo sa týka dodržiavania pôstov, pravidelného modlenia či slávenia sviatkov. Nábožentvo v Srbsku ovplyvňuje každodenný život ich obyvateľov, aj väčšina sviatkov je úzko spätá s náboženstvom. Práve kvôli nemu sa stále používa na sviatky ako Vianoce a Veľká noc juliánsky kalendár. Zatiaľ čo väčšina sveta prešla na gregoriánsky, Srbsko skonštatovalo, že keby to tiež spravila mohlo by to ovplyvniť ich zvyky a tradície, kedže aj dátum, kedy ich oslavujú, je ich súčasťou.
Naším cieľom je analyzovať rozdiely medzi Slovenskom a Srbskom a po páde socializmu v Srbsku a rovnako aj nahliadnuť, ako tieto rozdiely vníma naša pamätnička. Chceme tiež ľudí oboznámiť s jedinečnými srbskými sviatkami a kultúrou.
V Strbsku pred vyše dvadsiatimi rokmi žila a tam aj vyrástla naša pani učiteľka Mgr. Miljana Vojtan. Práve ona nás inšpirovala, aby sme si vybrali pre túto prácu tému srbských tradícií, keďže z nej jej kultúra priam vyžaruje, chceli sme sa o nej dozvedieť viac. S pani Vojtan sme mali rozhovor a vďaka nej sme bližšie spoznali aj rozdiely medzi slovenskou a srbskou kultúrou a tradíciami, keďže ona vie obe krajiny porovnať a zreteľne vníma kultúrne rozdiely medzi oboma krajinami.
Srbsko je pravoslávna a ortodoxná krajina, čo znamená, že veľkú rolu v nej zohráva náboženstvo. Prirodzene vplýva na bežný život obyvateľov, ako aj na zvyky a tradície, ktoré majú častokrát práve náboženský charakter. Bohužiaľ, tieto zvyky a obyčaje boli v niektorých obdobiach srbských dejín potláčané, hlavne v období totalitného režimu.
Na území Juhoslávie vládol špecifický druh totalitného socialistického režimu, takzvaný juhoslovanský socializmus, ktorý sa odlišoval od modelu, ktorý sme mali vo vtedajšej ČSSR. Vo vtedajšej Juhoslávii bolo napríklad čiastočne povolené súkromné vlatníctvo, slobodné cestovanie do západnej cudziny. Navyše sa Juhoslávia snažila byť lídrom hnutia krajín nezúčastnených, čo znamená, že viedla nezávislú zahraničnú politiku a nebola úplne na strane ani východu, ani západu. Na druhej strane tu prevládala (ako vo všetkých totalitných režimoch) vláda jednej strany. Titova smrť ďalej spôsobila postupný pád socializmu v Juhoslávii, ktorý podporila vlna celosvetového úpadku komunizmu. Tento prevrat znamenal obnovenie niektorých náboženských sviatkov.
Na zvyky a tradície sláviace sa v Srbsku nepochybne vplývajú aj národy a národnostné menšiny, ktoré v Srbsku žijú. Srbi tvoria približne 80% srbskej populácie. Ďalšími početnými etnickými skupinami v Srbsku sú Maďari, Chorváti, Rumuni, Slováci, ktorí tvoria viac ako 1% obyvateľstva Srbska. Je na každej z týchto národností, či budú sláviť srbské tradície, alebo tradície ich rodnej krajiny. Ľudia, ktorí žijú v Srbsku dlhšie obdobie, väčšinou zvyknú sláviť srbské sviatky, avšak niekedy si tradície prispôsobujú podľa toho, ako ich boli zvyknutí sláviť doma.
1 Pôsobenie pamätníčky v gymnáziu
Miljana Vojtan odjakživa vedela, že zo Srbska odíde, pretože nesúhlasila s nastavením spoločnosti, bola vždy otvorená všetkým názorom a nechcela žiť v krajine, kde sa posúvanie vlastných limitov považuje za zbytočnosť. Príležitosť sa jej naskytla, keď spoznala svojho exmanžela, ktorý bol zo Slovenska. V roku 2000 sa s ním presťahovala na Slovensko, kde si neskôr založili rodinu. Naša pamätníčka uvádza, že to bol aj dôvod, prečo na Slovensku zostala. Nedlho po jej odchode v Juhoslávii vypukla vojna. Pani Vojtan uvádza, že keby v tom čase už nemala dcéru, s ktorou žila na Slovensku, tak by sa pravdepodobne vrátila do Srbska, aby bola počas vojny so svojou rodinou a už by sa k nám do Žiliny nevrátila. Okolnosti to však chceli inak.
Dnes je naša pani učiteľka v škole už 25 rokov a venuje sa žiakom nadrámec. Je hodnotiteľka pre program DofE v našej škole, organizuje slávnostné akadémie k výročiam školy a založila súťaž Sila slova, kde sa môžu mladé spevácke, umelecké či rečnícke talenty realizovať. Väčšina ju však pozná pre jej divadelný klub anglického divadla, s ktorým pravidelne dosahovala medzinárodné úspechy.
Miljana pôvodne nikdy nechcela byť učiteľkou. V tej dobe boli „v móde“ skôr letušky. Všetko sa však zmenilo, keď mala prvú hodinu anglického jazyka. Predtým sa tento jazyk v školách nevyučoval a ona bola prvý ročník, ktorý to zažil. Hneď ako prvýkrát počula hovoriť svoju učiteľku po anglicky, vedela, že toto je to, čo chce robiť. Naozaj sa tak stalo, anglický jazyk vyučuje dodnes.
Jej postoj k vzdelávaniu z veľkej časti ovplyvňujú jej osobné skúsenosti, čo si zažila ešte v o svojich školských časoch. Bola vždy rebel, slobodná duša, ako sama uvádza, vždy bola open-minded a to sa vtedy (a vpodstate ani dnes) nenosilo. Škola sa snažila takýchto žiakov napraviť. Pristrihnúť im krídla, aby nerobili problémy, boli ako všetci ostatní a bolo im jedno, akými prostriedkami to urobia, alebo čo to so žiakmi urobí. Učiteľ bol bohom a ak strelil žiakovi facku, tak ho nikto neochraňoval. Naopak, strelili mu aj doma. Demokracia v tomto zmysle nebola. Bolo jedno, či má žiak pravu, pravdu mohol mať jedine učiteľ. Mohli si so žiakmi robiť, čo sa im zachcelo. Ako hovorí pani Vojtan: „Tá neférovosť bolela.“
Školské prostredie bolo chladné a neosobné. Pravdaže , vždy bol niekto, kto ich naozaj dobre naučil, ale boli aj takí, ktorí to zneužívali. Nevadilo im urážať žiakov a nazaujímali sa o nich z tej ľudskej stránky.
Miljana takáto nechcela byť. Možno práve preto sa stala učiteľkou, aby každému ukázala, že sa to dá aj inak. Sama hovorieva, že ona tu nie je na to, aby niekoho sekala, ale na to, aby otvárala dvere a podala pomocnú ruku. „Chcem, aby sa každý zlepšoval, pretože chce, nie preto, lebo musí. Či už kvôli režimu, rodičom, alebo preto, lebo ja to tak chcem. Nie. Ja chcem, aby si to ty chcel.“
Anglické divadlo
Miljana Vojtan vzťah k herectvu zdedila po svojom dedkovi, ktorý celú 2. svetovú vojne strávil v koncentračnom tábore v Mauthausene. Bol plešatý a zabával Nemcov tak, že si dával parochne a hral im divadlo. Vďaka tomu prežil.
Miljana začala s klubom anglického divadla hneď prvý rok, čo nastúpila do gymnázia. V jej triede sextanov boli šikovní žiaci, ale boli aj takí, čo takmer prepadávali. Miljana to ako mladá učiteľka považovala za jej osobné zlyhanie, že žiakov nevie namotivovať. Rozhodla sa to zmeniť. Našla spôsob, krúžok divadla v anglickom jazyku, kde sa museli prihlásiť tí, ktorým hrozilo prepadnutie. Vďaka tomu ich angličtina začala baviť aj na hodinách, už sa jej nebránili a videli ju úplne v inom prostredí a mohli sa v nej doslova „vyšantiť“. S týmto divadelným klubom veľa cestovali, veľa toho dokázali a veľa vystupovali. Všimla si ich ruská divadelná skupina z Moskvy a pozvala ich hrať do Ruska. Neskôr s týmto klubom urobili spoločnú divadelnú hru. Taktiež klub pravidelne vyhrával prvé miesta na všetkých divadelných súťažiach v ČR aj SR, dokonca aj niektoré medzinárodné ocenenia. Bývali členovia tohto klubu sa stretávajú dodnes. Osud to chcel tak, že dokonca niektorí z nich dnes žijú v Anglicku, čo by sa možno nikdy nestalo, nebyť pani Vojtan, ktorá v nich prebudila lásku k angličtine.
Klub však nebol len o divadle a angličtine. Vytvoril medzi jeho člemnmi hlboké puto. Cez prestávky si divadelníci pomáhali so školou a vysvetlovali učivo a chápali jeden druhého. Niekoľko študentov, čo boli vtedy na hranici samovraždy, klub naučil, že sú chápaní a majú okolo seba ľudí, ktorým na nich záleží. Klub zanikol po covide, kedže sa školy zavrelli a nemohol fungovať. Potom sa už nikdy neobnovil. Fungoval však 20 rokov.
2 Vianoce
V súlade s pravoslávnym náboženstvom sa v Srbsku Vian oce slávili a stále slávia 6. a 7. januára (6.1. je Štedrá večera). V Srbsku (Juhoslávii) prevládal socializmus (titoizmus). Socialisti sa snažili presadiť ateizmus, a preto potláčali náboženské tradície. No mnohí Srbi si aj napriek tomu chceli zachovať svoje vianočné zvyky. Rodina pani Vojtan patrí tiež medzi tých, ktorí s hrdosťou udržujú svoje srbské vianočné tradície, to však vždy nebolo také jednoduché…
2.1 Vianoce do roku 1980
Po druhej svetovej vojne sa stala Juhoslávia socialistickým štátom. Tito však odmietal byť pod kontrolou Sovietského zväzu, a to ho priviedlo do konfliktu so Stalinom. V roku 1948 však došlo k nezhode medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom, a to viedlo ku vzniku tzv. titoizmu.
Titoizmus mal na náboženstva podobný postoj ako iné komunistické režimy, avšak trochu miernejší, na rozdiel od Sovietskeho zväzu, mohla cirkev v istých veciach fungovať, no s viacerými obmedzeniami. Občania mohli oficiálne oslavovať náboženské sviatky, ale štát bol za to, aby sa sviatky ako Vianoce a Veľká noc oslavovali súkromne, a skôr presadzoval sviatky ako Nový rok či Medzinárodný deň žien, keďže mali socialistický charakter.
Keďže sa pani Vojtan narodila v roku 1975 a teda v tomto období bola ešte veľmi malá, povedala nám o vnímaní tohto obdobia očami svojej mamy.
Vianoce oficiálne zakázané neboli, ale keďže bol socializmus (titoizmus) presadzovaný ako náhrada náboženských hodnôt, ľudia sa báli Vianoce oslavovať.
Aj v rodine pani Vojtan, ktorej starý otec bol členom komunistickej strany Juhoslávie, sa Vianoce neoslavovali. Členovia komunistickej strany nemali oslavovať Vianoce a ani iné náboženské sviatky, kedže komunizmus presadzoval ateizmus. Keďže stará mama pani Vojtan nemohla dávať najavo verejne, že oslavujú Vianoce, napiekla vždy “náhodný” koláč 6. januára a ten dala deťom.
Pani Vojtan si ešte spomína, že keď bola malá (do roku 1980), tak vedeli, že sú Vianoce, ale nič sa nedialo a vôbec to nejako neriešili.
2.2 Vianoce 1980-1989
V roku 1980 zomrel J.B. Tito. Jeho smrť v Juhoslávii zmenila mnoho vecí, teda aj postoj k náboženstvu a sláveniu náboženskych sviatkov. A to spôsobilo, že Vianoce sa začali vracať naspäť.
Deti v Srbsku navštevuje v predvianočnom období Dedo Mráz. A preto bolo zvykom, že v zamestnaniach sa vždy niekto prezliekol za Deda Mráza a robil program pre deti.
Vianoce v Srbsku sa oslavujú inak. Podobne ako u nás, aj tam majú predvianočný pôst, avšak trochu iný. Vianočný pôst (Božićni post) trvá 40 dní a je od 28. novembra do polnoci 6. januára. Tento pôst je dôležitou súčasťou pravoslávnej tradície a duchovnej prípravy na príchod Vianoc. Počas pôstu sa vyhýbajú jedlám živočíšneho pôvodu, ako sú mäso, vajcia, mliečne výrobky… Zároveň sa veriaci počas tohto pôstu snažia o duchovné prečistenie, teda pomáhajú blízkym a viac sa venujú modleniu.
V Srbsku je tradičným symbolom pravoslávnych Vianoc dubová vetvička (badnjak). Symbolizuje prosperitu, zdravie a požehnanie pre celú rodinu. Na Štedrý deň teda vždy ide hlava rodiny ( v rodine pani Vojtan to bol starý otec) do lesa a odreže dubovú vetvičku, ktorú prinesie do domu. V rodine pani Vojtan vždy mama alebo stará mama hádzali orechy a cukríky do rohov izieb a deti ich potom zbierali ako kuriatka. V tejto tradícii orechy symbolizujú úrodu a pevné zdravie a cukríky sladký život, prosperitu a radosť pre členov rodiny.
Vianoce sú pre Srbov nie len oslava narodenia Krista, ale aj oslava rodinného puta. Aj v rodine pani Vojtan boli vychovávaní v tom, že Vianoce sú o rodine a o tom, že majú byť spolu. Dary sa na Vianoce vôbec nedávali, skôr sa dávali na Nový rok alebo ich prinášal Dedo Mráz.
Keďže sa ešte na Štedrý deň drží pôst, je aj pôstna večera. V rodine pani Vojtan bol zvyk taký, že sa polievka nerobila, ale mali zemiakový šalát, ku ktorému sa podávala ryba- pečená alebo vyprážaná (v kukuričnej múke) a ešte mali zapečenú fazuľu a plnené sušené papriky so zeleninou a orechmi. Upiekol sa aj chlieb, nazývaný česnica, do ktorého sa vložila minca. Ešte pred Štedrou večerou, keď už boli všetci členovia rodiny pri stole, sa postavili, všetci chytili naraz chlieb a začali ním točiť. Potom sa povedalo “stop” a každý si odlomil kúsok z chleba. Ten, kto v kúsku chleba našiel mincu, mal podľa tradície šťastný a bohatý rok.
Celá Štedrá večera sa jedáva len lyžicou. Tento zvyk môže byť chápaný ako prejav pokory a úcty k duchovným hodnotám Vianoc, ale taktiež aj podporuje atmosféru rodinnej pohody a spoločného stolovania. Taktiež po dojedení večere ostáva všetko na stole a až po polnoci sa to môže odniesť.
Po odbití polnoci na 7. januára končí pôst. Vo väčšine rodín, aj v rodine pani Vojtan, mali doma pripravené pečené prasa, ktoré potom po polnoci podávali. Podávali sa však aj rôzne odložené koláče z vajec.
Opýtali sme sa aj, aké boli prvé “poriadne” Vianoce pani Vojtan. Bolo to v roku 1980. Pani Vojtan má veľkú rodinu, takmer po celom Srbsku, a tak sa všetci stretli u strýka v Belehrade. Celú noc tancovali, pili a jedli. Každý dával deťom peniaze. A všetci sa tešili z prítomnosti celej rodiny, pretože to bolo to hlavné pre nich na Vianociach.
2.3 Vianoce po roku 1989
Po roku 1989 v Juhoslávii, kedy padol totalitný režim, sa začali náboženske sviatky vracať naspäť do povedomia, teda aj Vianoce. V Srbsku sa Vianoce naďalej slávia podľa pravoslávnych tradícií.
Pani Vojtan sa však pred viac ako 20 rokmi presťahovala na Slovensko, a tak sme sa na to pozreli jej očami, očami Srbky, ktorá žije na Slovensku už dlhé roky.
Naša pamätníčka si veľmi potrpí na svoje tradičné srbské zvyky, preto ani pri Vianociach nerobila kompromisy. Na Slovensku sa Vianoce slávia 24. decembra a súvisia s nimi aj trochu iné tradície ako s tými srbskými Vianocami. Preto naša pamätníčka slávi Vianoce dvakrát- 24. decembra a 7. januára. Sama sa však vyjadrila, že sú jej bližšie Vianoce 7. januára, a preto si Vianoce v decembri nevedela poriadne nikdy užiť. Keďže má deti, začala aj ona s nakupovaním darčekov na Vianoce. Prevažne však dary dáva na Vianoce v decembri a v januári dáva skôr také drobnosti. Stále sa však snaží uchovať rodinnú atmosféru na Vianoce.
Jedlo sa nezmenilo. Pani Vojtan sa priznala, že pôst síce nedodržiava, ale keby žila v Srbsku, tak by ho dodržiavala. Štedrá večera býva naďalej pôstna. Zapečená fazuľa, šalát, ryby či plnené papriky nesmú chýbať na vianočnom stole našej pamätníčky. Na vianočnom stole má aj svoje miesto česnica, domáci chlieb s mincou vo vnútri. S týmto chlebom súvisí veľmi pekná tradícia- všetci pri štedrom stole chytia chlieb, začnu ním točiť a keď sa povie stop, každý si odlomí svoj kúsok. Ten, kto mincu nájde, bude mať šťastie.
Celkovo dochádza ku kombinácii slovenských a srbských vianočných zvykov, avšak prevládajú samozrejme srbské zvyky.
3 Nový rok
Nový rok je v Srbsku významným sviatkom, oslavujú ho všetky generácie. Nový rok je pre Srbov skvelou príležitosťou, keď sa môžu stretnúť s rodinou a priateľmi. Príchod nového roku sprevádza tradícia prípitkov, osláv a vzájomných želaní do nového roku.
3.1. Nový rok do roku 1989
Nový rok bol v Juhoslávii jeden z najväčších sviatkov. Štát aktívne podporoval oslavy Nového roka, keďže to nebol nábožensky sviatok ale skôr socialistický, teda zodpovedal socialistickým ideálom. Pre Srbov bol tento sviatok skvelou príležitosťou si oddýchnuť a oslavovať, no hlavne sa stretnúť s rodinou a priateľmi. Nový rok bol sviatok, ktorý spájal všetkých občanov bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Hlavné odlíšenie osláv Nového roku v Juhoslávii od Slovenska bol v tom, že k ním chodil Dedo Mráz. V rodine pani Vojtan vždy dávali stromček pred Novým rokom tak, aby tam už na Nový rok bol. Keďže sa darčeky na Vianoce nedávali, dávali sa na Nový rok a nosil ich práve Dedo Mráz. Dedo Mráz bol ako Ježiško, akurát však nemal náboženský základ, čo vyhovovalo socialistickej ideológii. Darčeky, ktoré sa dávali na Nový rok, mali symbolizovať prianie šťastia, zdravia, hojnosti do nového roka. Symbolizovali však aj nové začiatky, nádej a optimizmu v novom roku. Zvyčajne sa darovali symbolické, radostné, ale aj praktické darčeky. Hlavnými obdarovanými boli deti, ale aj dospelí dostávali drobné dary. Každá rodina slávila Nový rok trochu inak, ale väčšinou sa slávili v kruhu najbližších s dobrou večerou alebo prípitkom a občerstvením. Bývali však aj verejné či firemné večierky. Verejné oslavy bývali hlavne vo väčších mestách. V Belehrade zvykli byť na hlavnom námestí silvestrovské oslavy v sprievode hudobných vystúpení.
Veľkú úlohu v oslavách Nového roku v Juhoslávii mala aj televízia. Na Silvestra sa vysielali špeciálne programy, ako boli rozprávky pre deti, vystúpenia obľúbených spevákov, silvestrovské komédie… Jedným z obľúbených programov bol aj Novogodišnji program (Novoročný program), ten prilákal milióny divákov k obrazovkám.
3.2 Nový rok po roku 1989
Po roku 1989 sa oslavy Nového roku v Srbsku trochu zmenili, no stále je pre ľudi veľmi významný a oslavuje sa vo veľkom. Po páde socializmu do Srbska prišiel komerčný vplyv, ktorý ovplyvnil aj oslavy Nového roku. Obchody ponúkajú sezónne zľavy, limitované ponuky, jedinečné ozdoby a podobne, čo trochu pozmenilo charakter týchto osláv. Tradičné rodiny stále dávajú darčeky na Nový rok. Väčšinou sa dávajú len drobné dary ako sladkosti, a to len v kruhu rodiny. V niektorých rodinách dary stále nosí Dedo Mráz, v iných ho nahradila západná verzia – Santa Claus. Moderné rodiny už dávajú dary na Vianoce a Nový rok je pre nich viac o oslavách a stretnutiach rodiny či priateľov. Podobne ako predtým aj teraz je Nový rok pre Srbov sviatok, ktorý je o čase s rodinou a priateľmi. Ľudia trávia Silvester skôr doma alebo na menších súkromných večierkoch. Prípitky a novoročné želania sú neodmysliteľnou súčasťou tohto sviatku.
Televízia naďalej hrá dôležitú rolu pri oslave Nového roku. Býva špeciálny televízny program, ktorý zahŕňa hudobné a humoristické vystúpenia či scénky, ktoré parodujú politické udalosti… Tento program má cieľ rozosmiať divákov a tým ich povzbudiť do nového roka.
Tak ako pred rokom 1989 aj po tomto roku sa pokračovalo vo verejných oslavách. V mestách ako Belehrad, Niš, Novi Sad sa stále organizujú koncerty pod holým nebom, nesmú však chýbať ani ohňostroje, ktoré dotvárajú velkolepú atmosféru k tomuto sviatku. Po roku 1989 sa oslavy Nového roku stali viac individuálnejšie a osobnejšie. Pád socializmu a rozpad Juhoslávie viedli k zmene hodnôt, ľudia začali viac dbať na pohodu rodiny a na osobné šťastie. Aj novoročné želania sa zmenili, zamerali sa skôr na zdravie, úspech a osobné ciele jednotlivcov. Oslavy Nového roku v Srbsku sú kombináciou tradicií a moderného vplyvu.
4 Veľká noc
Veľká noc, známa ako Vaskrs alebo Uskrs je jedným z najvýznamnejších sviatkov v Srbsku. Je to sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista a sprevádza ho množstvo náboženských, rodinných a kultúrnych tradicií. Keďže sa Srbsko riadi juliánskym kalendárom, často slávia Veľkú noc v inom termíne než krajiny, ktoré sa riadia gregoriánskym kalendárom. V podstate je to sviatok životného začiatku, radosti, energie, žehnania či nádeje.
4.1 Veľká noc pred rokom 1989
V Juhoslávii počas socializmu bol k náboženským sviatkom zväčša negatívny postoj. Ľudia olavovali Veľkú noc skôr v súkromí. Pre Srbov farbenie vajíčok stále patrí k najdôležitejším zvykom veľkonočných osláv. Prvé vajíčko sa zvyčajne farbilo na červeno. Nazývalo sa čuvarkuća, čo znamená strážca domu, teda malo ochraňovať rodinu. V rodinách bolo zvykom robiť veľa farebných vajíčok, 50-100 kusov. Veľa vajíčok sa robilo preto, lebo ľudia na Veľkú noc chodili po domoch (rodina, blízki, susedia) a rozdávali vajíčka. Naspäť zase dostali vajíčka od rodiny, ktorú navštívili.
K tradičným veľkonočným hrám patrilo tucanje. Každý si zobral vajíčko a začali ich navzájom o seba búchať. To vajíčko, ktoré vydržalo najdhlšie, sa považovalo za “víťazné” a malo priniesť šťastie. Celkovo táto hra symbolizovala silu a odolnosť.
Aj s Veľkou nocou sa spájal pôst. Veľký pôst trval 40 dní. Avšak po 40 dňoch nasledoval Strastný týždeň alebo Týždeň utrpenia, ktorý trval od Kvetnej nedele do Veľkej soboty (posledný týždeň pred Veľkou nocou). Tak ako pri vianočnom pôste sa nemohli jesť žiadne jedlá zo živočíšnych produktov. Ryby boli povolené, ale iba počas určitých dní pôstu- Zvestovanie Panny Márie a Kvetná nedeľa. Víno bolo tiež povolené len v určitých dňoch pôstu. Keďže bol v Juhoslávii v tom období socializmus, ľudia postili skôr diskrétne a v súkromí.
Veľký piatok býval dňom smútku a pôstu. Ľudia ho prežívali v tichosti a ak to bolo možné, tak navštívili kostol. Na Veľkú sobotu sa už pripravovali na oslavy zmŕtvychvstania Krista, chystali jedlo či piekli tradičný chlieb.
4.2 Veľká noc po roku 1989
Po roku 1989 sa mohla Veľká noc sláviť otvorenejšie. Pre mnohých Srbov sú farebné vajíčka a tradičná hra tucanje stále veľmi obľúbenou súčasťou Veľkej noci.
Pani Vojtan sa však po tomto období presťahovala na Slovensko a už tu býva väčšinu svojho života, preto by sme sa zamerali na to, ako slávi Srbka Veľkú noc na Slovensku. Pani Vojtan nemá rada naše tradičné slovenské veľkonočné tradície – šibačku a oblievačku. Nikdy sa jej to nepáčilo, a tak oslavuje Veľkú noc podľa svojich tradičných srbských veľkonočných zvykov. Aj ona robieva farebné vajíčka, ale v menšom počte ako sa robilo kedysi, teda okolo 20 kusov. V ich rodine je však naďalej veľmi populárna hra tucanje.
Väčšina Srbov pokračuje v dodržiavaní svojich veľkonočných tradicií. Najväčšia zmena, ktorú môžeme vnímať v oslavovaní Veľkej noci po roku 1989, je otvorenosť, naspäť sa vrátili náboženské sviatky, teda aj Veľká noc. Momentálne sa v Srbsku bežne stretávame s veľkonočnými trhmi či rôznymi kultúrnymi akciami, ktoré by pred rokom 1989 nebolo možné usporiadať.
5 Slava
Slava je sviatok, ktorý je príznačný najmä pre pravoslávnych Srbov. Oslavuje ju každá silno veriaca rodina. Je natoľko výnimočný, že je zapísaný v svetovom dedičstve UNESCO a označuje sa aj ako najvýznamnejšia oslava Srbov. Tento sviatok oslavujú srbské rodiny na počesť svojho rodinného patróna, ktorého si chcú týmto sviatkom uctiť. Každá rodina má svojho vlastného patróna. Ide o meno a deň, keď pradávny predok – „zakladateľ rodu”, prijal pravoslávnu vieru. Podľa toho sa potom slávi v určitý deň Slava a je vybraný patrón rodiny. Mená svätcov sú napríklad sv. Juraj, sv. Nikola, sv. Sáva, ktorý je zároveň aj patrónom študentov, alebo archanjel Michael, ktorý je patrónom rodiny Mgr. Miljany Vojtan. Tento patrón sa vždy dedí z otcovej strany rovnako ako priezvisko. Tento sviatok sa začína oslavovať v deň menín svätcov, preto každý Slavu slávi inokedy. Tento sviatok slúži ako poďakovanie za ochranu a ako prosba, aby rodina bola šťastná, zdravá a aby nikomu z jej členov nič nechýbalo. Je to krásny sviatok aj z toho dôvodu, že sa spolu stretnú blízki ľudia a rodina pri jednom stole a spoločne si vychutnajú dobré jedlo, prejavia vďačnosť nad tým, čo majú a vymenia si novinky zo svojich životov.
To, ako sa oslavuje Slava, sa v rôznych regiónoch Srbska líši. Pani Vojtan si spomína, že u nich sa oslavuje počas troch dní. Prvý deň má najbližšia rodina spoločnú oslavu počas ktorej sa koná slávnostná večera. Druhý deň oslavujú spolu so širšou rodinou a tretí deň s kamarátmi, ktorí zvyčajne donesú aj dary. Do domu príde kňaz, ktorý dom vysvätí. Robí sa Slavsky koláč, čo je vlastne špeciálny chlieb, ktorý sa vyzdobuje kvetmi a krížmi. Tento koláč kňaz požehná vínom a svätenou vodou. Na tomto stole zvyčajne nesmie chýbať pečené prasiatko, avšak zaujímavé je, že keď Slava padne na nepárny deň, tak všetko jedlo na stole musí byť pôstne. To znamená, že nesmú jesť jedlo živočíšneho pôvodu, takže hostina je vegánska.
Ako aj Vianoce či Veľkú noc aj tento sviatok postihol totalitný režim. Rodiny boli nútené ho prestať sláviť (alebo ho sláviť tajne a bez hostí). Hlavne preto, lebo ľudia sa báli. Po páde totality museli vypátrať, akého patróna oslavovali ich predkovia, aby sa Slava v ich rodine mohla znovu začať oslavovať.
Záver
V tejto práci sme rozobrali najvýznamnejšie srbské sviatky a zvyky, ktoré oslavujú ľudia v Srbsku. Poukázali sme na unikátnu kultúru a tradície, ktoré by určite nemali zostať nepovšimnuté. Srbi boli pod nadvládou Osmanskej ríšea neskôr sa stali obeťami socialistického režimu, ktorý Srbov pripravil o veľkú časť ich identity, ktorú tvorilo práve náboženstvo, kedže ovplyvňuje ich sviatky, tradície a každodenný život. Ich zvyky nemohli byť slobodne slávené a až po páde totality sa postupne začali obnovovať.
Ďalej sme sa na sviatky pozerali z pohľadu našej pamätníčky Mgr. Miljany Vojtan. Vďaka nej sme mali unikátnu možnosť nahliadnuť do oboch svetov. Porovnávali sme slovenské a srbské sviatky. Počas písania našej práce sme zistili, že srbské sviatky sú viac zamerané na rodinu a spolu strávený čas, nie na darčeky. Myslíme si, že spôsob, akým tieto sviatky slávia, by mal byť inšpiráciou aj pre iných ľudí, pretože v dnešnej uponáhľanej dobe sú sviatky čoraz viac o zhone a darčekoch a nie o tom hlavnom: aby ľudia, ktorí sa majú radi, trávili čas spolu.
Zoznam bibliografických odkazov
Internetové zdroje
https://www.youtube.com/shorts/XCdia16Zd7o
https://davdva.sk/juhoslovansky-socializmus-uspechy-pady/
https://davdva.sk/boli-davisti-tiez-titoisti-co-je-to-titoizmus/
https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Obyvatelstvo_Srbska
https://www.youtube.com/watch?v=oiSgAiM0d8A
https://www.globalpolicyjournal.com/blog/06/01/2022/how-i-did-not-celebrate-christmas
https://inavukic.com/2012/12/24/christmas-in-croatia-before-and-now/
https://serbonika.com/blog/life-in-serbia/serbian-christmas-traditions/
https://golookexplore.com/christmas-in-serbia/
https://ling-app.com/sr/new-year-traditions-in-serbia/
https://belgradelanguageschool.com/learn-serbian-ways-to-celebrate-new-years-eve/
https://sk.traasgpu.com/srbske-velkonocne-tradicie/
https://www.ceskevelikonoce.cz/velikonoce-srbsko/
https://ich.unesco.org/en/RL/slava-celebration-of-family-saint-patron-s-day-01010
Obrázky
Archív Mgr. Miljany Vojtan
Facebook, Rotary Club Žilina
Prílohy
Všetky obrázky nám poskytla Mgr. Miljana Vojtan zo svojho súkromného archívu.
Srbské Vianoce pani Vojtan na Slovensku 2 (súkromný archív M. Vojtan)
Vianoce v Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)
Srbské Vianoce pani Vojtan na Slovensku 2 (súkromný archív M. Vojtan)Srbské Vianoce pani Vojtan na Slovensku 2 (súkromný archív M. Vojtan)Stromček Mgr. Vojtan v Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)Stromček Mgr. Vojtan v Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)Stromček Mgr. Vojtan v Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)
Srbské Vianoce pani Vojtan na Slovensku 2 (súkromný archív M. Vojtan)
Stromček Mgr. Vojtan v Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)
Vianočný stromček rodiny pani Vojtan na Slovensku (súkromný archív M. Vojtan)
Veľkonočné vajíčka u pani Vojtan b Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)Veľkonočné vajíčka u pani Vojtan b Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)Veľkonočné vajíčka u pani Vojtan b Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)Vianočný stromček rodiny pani Vojtan na Slovensku (súkromný archív M. Vojtan)Vianočný stromček rodiny pani Vojtan na Slovensku (súkromný archív M. Vojtan)Vianočný stromček rodiny pani Vojtan na Slovensku (súkromný archív M. Vojtan)<br>
Veľkonočné vajíčka u pani Vojtan v Srbsku (súkromný archív M. Vojtan)
Výzdoba na Veľkú noc u pani Vojtan na Slovensku (súkromný archív M. Vojtan)
Maľované vajíčka a výzdoba na Veľkú noc u pani Vojtan (súkromný archív M. Vojtan)
Tradičné srbské koláče na Veľkú noc (súkromný archív M. Vojtan)
Oslava Slavy u sestry Mgr. Vojtan (súkromný archív M. Vojtan)
Slavsky koláč (súkromný archív M. Vojtan)
Slávnostný stôl počas Slavy (súkromný archív M. Vojtan)