Hyorin Shin - Tradície cudzincov na Slovensku

Úvod

Hlavným cieľom tejto práce je analyzovať a priblížiť, ako kórejská komunita žijúca na Slovensku zachováva vlastné zvyky a tradície, hlavne počas významných sviatkov. Tieto časy majú veľký význam pre tých, ktorí žijú ďaleko od domova, keďže symbolizujú ich identitu a slúžia ako spojivo s rodinou aj napriek veľkej vzdialenosti. Keďže naša rodina nedokáže reprezentovať všetkých Kórejčanov žijúcich na Slovensku, snažili sme sa vypočuť si názory aj ďalších členov kórejskej komunity v tejto krajine. Najskôr sme sa zamysleli nad tým, ktoré sviatky sú pre Kórejčanov najvýznamnejšie a ktoré z nich najviac oslavujú. Na základe týchto úvah sme pripravili dotazník, ktorý je zameraný na zmeny, ktoré sa dotýkajú ich zvykov pred a po príchode na Slovensko. Vďaka spolupráci rôznych spoločností sme získali spolu 39 odpovedí, čo nám veľmi pomohlo pri formulovaní objektívnejších záverov. Práca sa zameriava na konkrétne tradície počas kórejských sviatkov a na spôsoby, akými si Kórejci v zahraničí prispôsobujú tieto dni, aby ich mohli oslaviť aj mimo svojej domoviny.

V prípade kórejskej komunity na Slovensku je výzvou nájsť rovnováhu medzi zachovávaním vlastných, pre Slovákov často neznámych tradícií, a adaptáciou na život v novom kultúrnom prostredí. Dôležitou časťou je aj aktívna účasť na rôznych podujatiach, ktoré organizujú spoločnosti, kultúrne organizácie či veľvyslanectvo. Pravidelne sa ich zúčastňuje viac ako polovica respondentov, čo im umožňuje udržiavať prepojenie s vlastnou kultúrou a zníženie pocitu osamelosti. Zároveň im tieto príležitosti umožňujú predstaviť vlastné tradície slovenským priateľom a kolegom, dokonca rodine, čo im pomáha pri vzájomnom porozumení či pri budovaní pocitu hrdosti.

Kórejské sviatky sa od slovenských sviatkov líšia v mnohých veciach, a to nielen spôsobmi osláv, ale aj kultúrnym významom a historickými koreňmi. V Kórei sú sviatky často spojené s tradičnými rituálmi a rodinnými stretnutiami, pričom kladú dôraz na predkov. ,,Hyo” je veľmi dôležitou časťou kórejskej kultúry. Je to úcta k rodičom a predkom, ktorá je jednou zo základných morálnych hodnôt. Avšak to neznamená len láska a rešpekt, ale zahŕňa aj povinnosť starať sa o nich v starobe i po ich smrti. Najdôležitejšími sviatkami sú Seollal (Kórejský Nový rok) a Chuseok (sviatok úrody), počas ktorých prejavujú úctu svojim predkom prostredníctvom obradov a navštevujú ich hroby.

Na druhej strane, slovenské sviatky majú často kresťanské korene. Vianoce a Veľká noc sú najoslavovanejšie sviatky na Slovensku, pričom v Kórei nie sú významným sviatkom. Naopak, oslavujú Budhove narodeniny, čo sa na Slovensku vôbec neoslavuje. Ďalším rozdielom je, že kórejské sviatky sa väčšinou riadia lunárnym kalendárom, zatiaľ čo slovenské sviatky sú pevne stanovené podľa solárneho, teda gregoriánskeho kalendára. V dôsledku toho sa dátumy kórejských sviatkov každý rok menia, čo sťažuje ich oslávenie v zahraničí, keďže sa často nekryjú s miestnymi sviatkami. Takéto rozdiely odzrkadľujú odlišné historické a kultúrne pozadie oboch krajín a ich duševnú orientáciu.

Na to, aby ste vedeli lepšie pochopiť kórejské sviatky, potrebujete vedieť historický a spoločenský kontext. Kórea bola od roku 1910 do roku 1945 pod japonskou nadvládou. Počas tohto obdobia čelila represívnemu režimu, ktorý sa snažil potlačiť jej kultúru, jazyk a národnú identitu. Japonská vláda zaviedla prísne opatrenia a mnohí Kórejčania boli nútení pracovať pre japonský vojenský priemysel, pričom došlo k vyvlastňovaniu pôdy a porušovaniu ľudských práv.Kórejci sa snažili odolať okupácii prostredníctvom rôznych hnutí za nezávislosť, čo skončilo oslobodením Kórejskej republiky, s čím sa spájajú niektoré najdôležitejšie sviatky, ako napríklad Deň oslobodenia (15.8.) a Hnutie 1. marca. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 sa Kórea rozdelila na dve zóny – severná časť sa dostala pod sovietsku kontrolu, zatiaľ čo juh prešiel pod správu Spojených štátov. Takéto rozdelenie viedlo k napätiu, ktoré nakoniec vyvrcholilo vypuknutím Kórejskej vojny 25. júna 1950. Vojna sa skončila o tri roky prímerím, avšak oficiálny mier nikdy nebol podpísaný. Aby nezabudli na tieto dni, oslavujú Pamätný deň hrdinov (6.6.), Začiatok kórejskej vojny (25.6.), o ktorých sa podrobnejšie dozviete neskôr.

1 Hlavné sviatky

Medzi hlavné sviatky Kórey patria Seollal, Chuseok a Hangeulnal. Tieto dni sa oslávujú podľa lunárneho kalendára, čo znamená, že ich dátum nie je pevne stanovený. Tieto významné dni nesú veľmi dlhú a jedinečnú históriu, bez ktorých by nemohli existovať dnešní Kórejci.

1.1 Seollal – Kórejský Nový rok

Seollal alebo Kórejský Nový rok, je jedným z najvýznamnejších tradičných sviatkov v Kórei. Oslavuje sa 1. januára podľa lunárneho kalendára (v roku 2025 vychádza na 29. januára) a zvyčajne trvá tri dni. Tento sviatok je pre Kórejčanov symbolom nového začiatku a obnovy.

Prípravy na Seollal začínajú už niekoľko týždňov pred samotným sviatkom. Rodiny sa snažia upratať svoje domovy a zakúpiť tradičné jedlá, ktoré sa podávajú počas osláv. V predvečer Seollalu je zvykom pripraviť špeciálne jedlo nazývané tteokguk, polievku z ryžových koláčov, ktorá symbolizuje nový vek, keďže Kórejci majú vlastný spôsob rátania veku. Každý človek, bez ohľadom na to, v akom mesiaci sa narodil, bude 1.1. o rok starší. Veria, že ak zjedia tteokguk, získajú počas nasledujúceho roka šťastie a zdravie.

Dôležitou súčasťou osláv je aj charye, obrad uctenia predkov, ktorý sa koná na Seollal. Rodiny sa zhromažďujú okolo oltára, kde sú umiestnené tradičné jedlá a ovocie, a vzdávajú hold svojim zosnulým predkom. Tento obrad je vyjadrením úcty a vďaky za ochranu a vedenie, ktoré predkovia poskytovali.

Seollal je tiež časom, keď sa rodiny stretávajú, aby posilnili rodinné väzby a vzájomnú podporu. Mnohí Kórejčania, ktorí žijú v zahraničí, sa vracajú domov, aby strávili tento sviatok so svojimi blízkymi. Počas Seollalu sa organizujú aj rôzne tradičné aktivity a hry, ako napríklad yutnori, stolová hra, ktorá je veľmi obľúbená medzi rodinami a priateľmi. Deti majú na sebe zvyčajne tradičné oblečenie nazývané hanbok. Počas osláv dostávajú od starších členov rodiny sebaetdon, čo sú peniaze, ktoré sú darované na znak šťastia a prosperity do nového roka.

Avšak oslávenie tohto špeciálneho dňa nevyzerá takto pre zahraničných Kórejcov. Až 30,1% respondetnov prieskumu odpovedalo, že po príchode na Slovensko vôbec neoslavujú tento deň, pričom okolo 95% ľudí naznačilo, že ho oslavovali v Kórei. Podľa prieskumov až 41% Kórejčanov, žijúcich v zahraničí uviedlo, že po presťahovaní oslavujú Seollal (Kórejský Nový rok) menej často, zatiaľ čo 38,5% respondentov priznalo, že sviatky vôbec neoslavujú. Tieto čísla ukazujú, ako imigrácia a zmena prostredia ovplyvnili tradičné praktiky a zvyky.

V súvislosti s tradičnými jedlami, ako je tteokguk (polievka z ryžových koláčov), viac ako 60% respondentov tvrdilo, že si ho pripravujú menej často, pričom viac ako 25% uviedlo, že tteokguk vôbec nejedia. Tento pokles pri konzumácii tradičných jedál môže byť spôsobený nedostupnosťou ingrediencií alebo zmenou v životnom štýle.

Ďalším zaujímavým faktom je, že približne 67% respondentov uviedlo, že nikdy nemali príležitosť obliecť si hanbok (tradičné kórejské oblečenie) na Slovensku. Okrem toho väčšina nepraktizuje obrad charye, ktorý je dôležitou súčasťou osláv Seollalu.

Napriek týmto výzvam sa mnohí Kórejčania snažia udržať si pocit spolupatričnosti a kultúrne spojenie s rodnou krajinou. Veľa z nich sa snaží v maximálnej možnej miere vrátiť do Kórey na Seollal alebo si aspoň telefonovať s rodinou prostredníctvom videohovorov. Zaujímavé je, že mnohí stále praktizujú zvyky, ako je dávanie sebaetdon (darčekové peniaze) svojim deťom alebo blízkym, čo ukazuje na snahu udržať tradície aj v zahraničí.

Celkovo je Seollal dôležitým sviatkom, ktorý zosobňuje kórejské tradície a hodnoty, ako sú rodinné putá, úcta k predkom a oslava nového začiatku.

1.2 Chuseok – Deň obrody

Chuseok, známy aj ako kórejský jesenný festival alebo Deň obrody, je jedným z najdôležitejších tradičných sviatkov v Kórei. Slávi sa na pätnásty deň ôsmeho mesiaca lunárneho kalendára, čo pripadá na obdobie jesene, keď je mesiac v splne. Tento sviatok je predovšetkým časom rodinných stretnutí a vďaky za úrodu.

Hlavnou činnosťou počas Chuseoku je charye, tradičný obrad uctievania predkov, ktorý sa pripravoval aj na Seollal. Rodiny sa zhromažďujú pri oltári s rôznymi jedlami, ako sú ovocie, ryža a špeciálne pripravené koláče, ktoré sa ponúkajú predkom ako znak vďaky za ich ochranu a požehnanie. Tento obrad má hlboký význam, pretože prejavujú vďaku za požehnanie a úrodu.

Jedným z najznámejších jedál počas Chuseoku je songpyeon, malý ryžový koláč plnený rôznymi náplňami, ako sú sezamové semienka, fazuľová pasta alebo gaštany. Songpyeon sa varí na pare s borovicovými ihličkami, ktoré mu dodávajú jedinečnú vôňu. Príprava songpyeonu je často rodinnou aktivitou, pri ktorej sa rodinní príslušníci zhromaždia a spoločne tvoria tieto koláče, čo posilňuje rodinné väzby. Existuje aj mýtus, že ak spravíte pekný songpyeon, budete mať krásne dieťa.

Tento deň je pre Kórejčanov žijúcich v zahraničí rovnako ťažké osláviť ako Seollal. Podľa štatistík je Chuseok druhým najčastejšie sláveným kórejským sviatkom po Seollale, no aj napriek tomu viac ako 30 % Kórejčanov na Slovensku uviedlo, že tento sviatok už neoslavuje. Najväčším dôvodom je, že Chuseok spravidla nepripadá na miestny štátny sviatok, takže mnohí musia ísť do práce, čo im bráni v oslave alebo im neumožňuje plne sa ponoriť do sviatočnej atmosféry.

Tradičné jedlo, songpyeon (ryžové koláče plnené sezamovými semienkami, gaštanmi alebo fazuľovou pastou), si tiež mnohí nemajú možnosť vychutnať tak často ako doma. Mnohí kontaktujú svoje rodiny, prípadne sa zúčastňujú podujatí organizovaných miestnymi kórejskými komunitami. Tieto stretnutia im umožňujú zažiť aspoň kúsok „kórejskej atmosféry“ a udržať si kontakt so svojou kultúrou a tradíciami.

2 Sviatky súvisiace s japonskou nadvládou

Hoci súčasné mladé generácie v Kórei a Japonsku udržiavajú dobré vzťahy prostredníctvom rôznych kultúrnych výmen, Kórea stále trpí bolesťou z historických udalostí, ktoré súvisia s dobou japonskej nadvlády.

Mladá generácia Kórejčanov má tendenciu mať otvorenejší a neutrálnejší postoj voči japonskej kultúre, či už ide o hudbu, filmy, alebo literatúru. Napriek tomu aj mladí Kórejčania zostávajú historicky uvedomelí a chápu dôležitosť národných sviatkov, ako sú Samiljeol (Deň nezávislosti) alebo Gwangbokjeol (Deň oslobodenia). Počas týchto dní si viac uvedomujú historický kontext a význam, ktorý tieto sviatky nesú.

Počas Samiljeolu a Gwangbokjeolu je v Kórei bežné, že ľudia sa zámerne vyhýbajú nákupom japonských produktov alebo užívaniu japonskej kultúry. Toto správanie je prejavom solidarity s minulosťou a prejavom úcty k tým, ktorí bojovali za kórejskú slobodu a nezávislosť.

Táto dualita, kde Kórejčania, a najmä mladšia generácia, dokážu oceniť japonskú kultúru, ale súčasne si zachovávajú historické povedomie, je jedinečným znakom ich kultúrnej identity. Význam týchto historických udalostí zostáva hlboko zakorenený v kórejskej spoločnosti a ovplyvňuje nielen staršie generácie, ale aj mladých Kórejčanov, ktorí si ctia a vážia svoju národnú históriu a obete svojich predkov.

S kórejskými štátnymi sviatkami súvisiacimi s obdobím japonskej koloniálnej nadvlády sa zvyčajne spája vyvesovanie kórejskej vlajky, Tägukgi (태극기). Občania tiež zvyknú umiestniť Tägukgi na svoje balkóny ako prejav úcty a národnej hrdosti. Podľa prieskumu sa však ukázalo, že v zahraničí si nikto kórejskú vlajku počas týchto sviatkov nevyvesuje.

2.1 Prvý marec

Samiljeol alebo Deň nezávislosti, je dôležitý kórejský národný sviatok, ktorý sa každoročne oslavuje 1. marca. Tento deň pripomína začiatok hnutia za nezávislosť Kórey, ktoré začalo 1. marca 1919 počas obdobia japonskej koloniálnej nadvlády. Hnutie začalo ako mierová demonštrácia, pri ktorej sa Kórejčania postavili za svoju slobodu, dôstojnosť a národnú identitu.

Na tento deň, 1. marca 1919, sa v rôznych mestách po celej Kórei zhromaždili tisíce ľudí, aby prečítali Vyhlásenie nezávislosti a protestovali proti japonskej koloniálnej vláde. Tento akt odvahy a jednoty sa stal dôležitým momentom v kórejskej histórii, pretože ukázal silné odhodlanie Kórejčanov získať späť svoju nezávislosť. Aj keď bolo hnutie potlačené japonskými úradmi a mnohí účastníci boli zatknutí alebo zabití, hnutie Samiljeol sa stalo symbolom národnej hrdosti a odvahy.

Dnes si Kórejčania pripomínajú Samiljeol slávnostnými ceremóniami, prednáškami a výstavami, ktoré zdôrazňujú význam tejto udalosti. V tento deň sú na verejných budovách a domácnostiach vyvesené kórejské vlajky ako prejav národnej hrdosti a úcty k tým, ktorí obetovali svoje životy za slobodu Kórey. Pre Kórejčanov má Samiljeol hlboký historický a emocionálny význam, pretože symbolizuje ich boj za nezávislosť a dôstojnosť. Tento sviatok je pre Kórejčanov, vrátane tých žijúcich v zahraničí, dôležitým pripomenutím ich histórie a silného národného ducha.

2.2 Deň oslobodenia (15. augusta)

Gwangbokjeol alebo Deň oslobodenia, je národný sviatok v Kórei, ktorý sa každoročne oslavuje 15. augusta. Tento deň pripomína oslobodenie Kórey spod japonskej koloniálnej nadvlády v roku 1945, ktorá trvala od roku 1910 do konca druhej svetovej vojny. Názov „Gwangbokjeol“ znamená „Deň znovuzískania svetla“ – symbolizuje návrat slobody a suverenity po temnom období kolonizácie.

Oslavy Gwangbokjeolu majú v Kórei veľký význam. V tento deň sú vyvesené kórejské vlajky (태극기, Tägukgi) na verejných budovách, školách a v domácnostiach ako prejav úcty. Konajú sa aj rôzne ceremónie a podujatia, ktoré zdôrazňujú dôležitosť slobody a národnej jednoty. Prezident Kórey zvyčajne prednesie prejav a mnoho pamätníkov a múzeí je bezplatne prístupných, aby si ľudia mohli pripomenúť históriu a boj za nezávislosť.

Gwangbokjeol je pre Kórejčanov, vrátane tých žijúcich v zahraničí, dňom, keď si pripomínajú minulosť a vyjadrujú vďaku všetkým, ktorí si ju zaslúžia. Tento deň nie je len historickou spomienkou, ale aj symbolom národnej hrdosti a nezávislosti, ktorú si Kórejčania hlboko vážia.

3 Sviatky súvisiace s kórejskou vojnou

Súčasní Juhokórejčania nežijú v neustálom strachu zo Severnej Kórey, ako by si mnohí cudzinci mohli myslieť. Väčšina ľudí v Južnej Kórei už nepovažuje zjednotenie s menej rozvinutou Severnou Kóreou za žiadané a vníma obe Kórey ako samostatné krajiny s vlastnými rozdielnymi identitami. Napriek tomu však Kórejčania žijú v realite, ktorá ich naďalej odlišuje od bežného života v iných krajinách. Napríklad pre Kórejčanov je nemožné navštíviť Severnú Kóreu, čo robí z ich krajiny v podstate ostrov s obmedzenými možnosťami pohybu. Navyše, muži vo veku okolo 20 rokov sú povinní absolvovať približne 1,5 až 2 roky vojenskej služby, pokiaľ nemajú zdravotné alebo psychické obmedzenia.

Ďalším špecifikom juhokórejského života sú štátne sviatky spojené s kórejskou vojnou. Medzi najznámejšie patria Deň vypuknutia kórejskej vojny (6.25) a Pamätný deň hrdinov (Hyeonchungil), ktoré pripomínajú históriu vojnového konfliktu a obete, ktoré priniesla vojna.

3.1 Deň vypuknutia kórejskej vojny

6.25 (čítané ako „juk-i-o“) je v Južnej Kórei dňom, ktorý pripomína vypuknutie kórejskej vojny dňa 25. júna 1950. Táto vojna vypukla, keď severokórejská armáda prekročila 38. rovnobežku, ktorá rozdeľovala Sever a Juh, a vpadla na územie Južnej Kórey. Vojna trvala tri roky, až do podpisu prímeria v roku 1953. Oficiálne však vojna nikdy neskončila, pretože medzi Severnou a Južnou Kóreou nebola podpísaná mierová zmluva, ale len prímerie. Kórea je tak technicky stále vo vojnovom stave.

V Južnej Kórei je 25. jún každoročne dňom spomienky na vojnu a prejavením úcty k tým, ktorí bojovali pri obrane krajiny. Pri tejto príležitosti sa konajú rôzne ceremónie a podujatia na pripomenutie obetí vojny a utrpenia, ktoré vojna priniesla. Súčasťou týchto spomienok je aj vzdelávanie mladej generácie o historických udalostiach, ktoré ovplyvnili ich krajinu. Pre Kórejčanov, vrátane tých, ktorí žijú v zahraničí, je tento deň dôležitou pripomienkou rozdelenia krajiny a výziev, ktorým museli ich predkovia čeliť. Viacerí naznačili, že tento deň neoslavujú nejakým špeciálnym spôsobom, ale aspoň si pripomínajú obete vojny.

4 Náboženské sviatky

Kórea je nábožensky rozmanitá krajina, ktorá zahŕňa najmä budhizmus a kresťanstvo, spolu s rastúcim počtom ľudí bez náboženského vyznania.

Budhizmus bol v Kórei prítomný od 4. storočia a do súčasnej doby je dôležitou súčasťou kórejskej kultúry a umenia. Existuje mnoho významných budhistických chrámov a miest, kde sa praktizuje meditácia a budhistické učenie. Budhizmus sa podieľal na formovaní kórejskej identity a kultúrnych tradícií.

Kresťanstvo prišlo do Kórey koncom 18. storočia a zaznamenalo výrazný nárast veriacich najmä po druhej svetovej vojne. V súčasnosti je Kórea jednou z najväčších kresťanských komunít v Ázii, pričom katolíci aj protestanti majú svoje cirkvi, školy a nemocnice. Kresťanstvo je tiež dôležitou súčasťou moderného spoločenského života v Kórei.

Tradičné náboženstvá, najmä šamanizmus, boli hlboko zakorenené v kórejskej kultúre pred príchodom budhizmu a kresťanstva. Šamani (známi ako mudang) sú považovaní za prostredníkov medzi svetom ľudí a duchmi. Dodnes sú v Kórei populárne šamanské obrady, najmä v prípade osobných a rodinných problémov alebo pri oslavách významných životných udalostí.

4.1 Deň Budhovho narodenia

Deň Budhovho narodenia je v Južnej Kórei jedným z najvýznamnejších budhistických sviatkov, ktorý sa každoročne oslavuje na počesť narodenia Budhu. Tento deň sa slávi podľa lunárneho kalendára, zvyčajne pripadá na 8. deň 4. lunárneho mesiaca, čo je zvyčajne v apríli alebo máji.

Na počesť Budhovho narodenia sa konajú veľké oslavy po celej krajine. Chrámové areály sa zdobia pestrofarebnými lampiónmi, ktoré symbolizujú múdrosť a súcit Budhu, a po zotmení sa lampióny rozsvietia, čím vytvárajú nádherné scény po celej krajine. Hlavným bodom tohto sviatku je lampiónový sprievod v uliciach veľkých miest, najmä v Soule, kde sa ľudia zhromažďujú, aby sledovali sprievod a zúčastnili sa rôznych kultúrnych podujatí.

Mnoho Kórejčanov, bez ohľadu na náboženstvo, navštevuje chrámy počas tohto sviatku, aby sa pomodlili za zdravie, šťastie a mier. Návštevníci chrámov často ponúkajú kvety a jedlo ako symboly vďaky a rešpektu. Sviatok má hlboký význam pre mnohých Kórejčanov, ktorí vnímajú tento deň ako čas na zamyslenie, sebareflexiu a šírenie dobrých skutkov.

4.2 Vianoce

V Južnej Kórei sa Vianoce oslavujú skôr ako sviatok strávený v kruhu rodiny, priateľov alebo partnerov než ako náboženský sviatok. Mnoho Kórejčanov považuje Vianoce za špeciálny deň, ktorý môžu prežiť s partnerom, pričom mestá sú vyzdobené jasnými svetielkami a výzdobou. Páry radi navštevujú kaviarne, reštaurácie, zábavné parky a klziská, aby si užili výnimočný deň spolu. Okrem toho mnohí trávia tento čas aj s rodinou alebo priateľmi, často organizujú malé oslavy, kupujú tortu alebo idú spolu na večeru.

Kresťania navštevujú kostoly, kde sa zúčastňujú bohoslužieb. Vďaka zimnému obdobiu je vianočný čas vhodný aj na cestovanie, a tak mnohí ľudia vyrážajú na zimné festivaly, do lyžiarskych stredísk alebo k horúcim prameňom. V mestách, ako je Soul, prebiehajú rôzne festivaly a udalosti, kde si môžu ľudia užiť jedinečnú atmosféru Vianoc. Kultúra darovania darčekov a kupovania vianočných tort sa tiež rozširuje, čím sa do sviatočného obdobia vnáša ešte viac tepla a radosti medzi rodinami, priateľmi a pármi.

Kórejčania žijúci na Slovensku zvyknú tráviť Vianoce v trochu odlišnej atmosfére ako doma. Mnohí z nich považujú Vianoce za príležitosť na stretnutie s priateľmi, rodinou alebo kórejskou komunitou, keďže v Kórei sú Vianoce často vnímané skôr ako deň pre pár alebo ako sviatok pre blízkych. Kórejčania na Slovensku sa niekedy stretávajú na malých oslavách, pripravujú spoločnú večeru alebo organizujú stretnutia s priateľmi. Niektorí sa tiež rozhodnú pripojiť k miestnym oslavám a užívajú si slovenské vianočné tradície, ako je ochutnávanie tradičných jedál alebo návšteva vianočných trhov. Iní zas využívajú voľný čas na odpočinok alebo na videohovory s rodinou a priateľmi v Kórei, aby si pripomenuli sviatočnú atmosféru.

5 Oslavy

V Kórei existujú okrem oficiálnych sviatkov aj osobné oslavy, ktoré si ľudia môžu pripomínať. Hoci narodeniny oslavujeme každý rok, niektoré narodeniny sú obzvlášť výnimočné. Príkladom je oslava prvých narodenín, známa ako Dol (돌), ktorá je pre kórejské rodiny veľmi dôležitá. Tento sviatok oslavuje prekonanie najkritickejšieho obdobia života dieťaťa, čo bolo v minulosti, keď bola dojčenská úmrtnosť vysoká, veľmi dôležité.

Ďalším dôležitým sviatkom je oslavovanie 60. alebo 70. narodenín (Hwangap a Čilsun), čo predstavuje dosiahnutie významného životného medzníka, pretože podľa kórejského lunárneho kalendára sa cyklus 60 rokov uzatvára a osoba začína nový cyklus života. Okrem toho sa často oslavujú aj 80. narodeniny (Palsun), ktoré symbolizujú múdrosť, zdravie a dlhý život. Pri týchto príležitostiach sa zíde široká rodina, príbuzní a priatelia, aby vzdali úctu a oslávili dosiahnutie vysokého veku s láskou a rešpektom.

5.1 Dol – prvé narodeniny

Dol (돌) je tradičná kórejská oslava prvých narodenín dieťaťa, ktorá má hlboký kultúrny význam. V minulosti bola dojčenská úmrtnosť vysoká, takže prekonanie prvého roku života bolo považované za dôležitý medzník. Počas Dol sa dieťa oblečie do tradičných šiat hanbok a rodina organizuje špeciálnu oslavu, kde sa zhromaždia príbuzní a priatelia.

Jedným z hlavných rituálov je doljabi – rituál, pri ktorom sa pred dieťa položia rôzne predmety, ako ceruzka (symbol múdrosti), niť (dlhovekosť), peniaze (bohatstvo) alebo lopta (znak športovej kariéry). Predpokladá sa, že prvý predmet, ktorý dieťa chytí, môže naznačiť jeho budúcnosť. Tento moment je nielen zábavným vrcholom oslavy, ale aj symbolickým aktom, ktorý v sebe nesie želanie rodiny pre šťastie a úspech dieťaťa.

Oslava Dol je tiež príležitosťou pre rodinu, aby vyjadrila vďačnosť za zdravie dieťaťa a vyjadrila nádej na jeho šťastnú budúcnosť. Táto tradícia je v kórejskej kultúre dodnes veľmi obľúbená a oslavovaná s láskou a hrdosťou.

Taktiež je obľúbenou tradíciou, ktorú si udržujú aj Kórejčania žijúci v zahraničí, pretože ju možno pomerne ľahko zorganizovať. Mnohí, aj keď nemôžu osláviť iné sviatky tradičným spôsobom, Dol trávia aspoň v kruhu rodiny. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumov, podľa ktorých veľa Kórejčanov uviedlo, že hoci iné sviatky často oslavujú len výnimočne, na oslavu Dol si našli čas a organizovali ju v rámci svojich možností, aby oslávili tento dôležitý moment v živote dieťaťa.

5.2 Hwangap, Chilsun, Palsun – oslava 60., 70. a 80. narodenín

V kórejskej kultúre sú veľmi dôležité oslavy významných životných jubileí, najmä oslavy 60., 70. a 80. narodenín, známe ako Hwangap (환갑) pre 60. narodeniny, Chilsun (칠순) pre 70. narodeniny a Palsun (팔순) pre 80. narodeniny. Tieto narodeniny sa v Kórei oslavujú s veľkou úctou, pretože symbolizujú dlhovekosť, múdrosť a životnú skúsenosť.

Oslava Hwangap je výnimočná tým, že podľa tradičného kórejského lunárneho kalendára človek po 60 rokoch ukončí jeden životný cyklus a začne nový. Preto rodina často organizuje veľkú oslavu, na ktorú sa zídu príbuzní a priatelia. Nasledujúce jubileá, Chilsun (70 rokov) a Palsun (80 rokov), sú príležitosťou, keď sa rodina opäť stretáva, aby vyjadrila svoju úctu a vďačnosť za dlhý a plnohodnotný život osláveného.

Takéto oslavy, podobne ako Dol, nevyžadujú veľa príprav, a preto ich Kórejčania v zahraničí často oslavujú. V krajinách ako Slovensko, kde mnohí pracovníci nemajú pri sebe svoju rodinu, býva bežné, že kolegovia zorganizujú oslavu Hwangap pre kolegov, ktorí pracujú ďaleko od domova až do vysokého veku. Podľa prieskumu väčšina ľudí uviedla, že už takéto jubileum v zahraničí oslávili alebo plánujú osláviť. Tí, ktorí nemali takú skúsenosť, zvyčajne odpovedali, že nemali okolo seba nikoho, kto by toto jubileum mohol osláviť.

6 Záver

Sviatky a s nimi spojené tradície majú významnú úlohu. Prehlbujú pocit spolupatričnosti, pričom pomáhajú odovzdať hodnoty ďalším generáciám. Podľa prieskumu, ktorého sa zúčastnili členovia kórejskej komunity na Slovensku, až 43,6% respondentov odpovedalo, že ich najväčšou motiváciou pri udržiavaní tradičných zvykov je zachovanie svojej kultúrnej identity, pričom viac ako tretina odpovedala, že tradície im pomáhajú zostať v spojení s rodinou a priateľmi, ktorých museli opustiť.

Mnohí ľudia, aj keď nemajú dostatok času alebo ideálne podmienky, sa stále snaží zachovať kórejské tradície vo svojom každodennom živote. Na otázku „Máte vlastný spôsob, ako si pripomínate Kóreu, aj keď ste v zahraničí a chýbajú vám tradičné oslavy?“ sme dostali rôzne zaujímavé odpovede.

Najviac odpovedí prišlo od ľudí, ktorí uviedli, že si kórejskú kultúru pripomínajú sledovaním kórejských dramatických seriálov a počúvaním kórejskej hudby. Niektorí tiež spomínali, že kórejskú atmosféru si vyvolávajú sledovaním fotografií priateľov na sociálnych sieťach. Počas sviatkov, keď sa im zacnie za Kóreou, sa zvyknú pozerať na internetové články či správy z Kórey a niektorí tiež učia svoje deti o význame týchto dní.

Zaujímavým príkladom sú tí, ktorí si spájajú kórejské sviatky so športom. Napríklad niektorí respondenti uviedli, že oslavujú kórejské sviatky behom na vzdialenosť podľa dátumu sviatku – ako napríklad 8,15 km na Deň oslobodenia (광복절) alebo 31 km na 1. marca (삼일절). Tieto aktivity často organizujú v spoločnosti iných Kórejčanov v okolí, čím posilňujú komunitného ducha.

Rodičia sa tiež snažia deti oboznamovať s kórejskou kultúrou aj keď žijú ďaleko od domova. Učia ich kórejské zvyky, históriu a tradície, čím sa snažia zachovať časť svojej identity pre ďalšie generácie. Je naozaj pozoruhodné, že niektorí ľudia, ktorí žijú v Kórei, sviatky príliš neoslavujú, zatiaľ čo iní, ktorí sú v zahraničí, sa snažia tieto oslavy udržiavať. Táto snaha môže mať nenápadné výsledky v súčasnosti, ale s pribúdajúcim časom a ako deti porastú, zanechá hlbšie stopy v ich životoch.

Posledná otázka v našom prieskume znela: ,,Ako sa pre vás po prisťahovaní zmenil význam kórejských tradícií a národných sviatkov v priebehu času?” Niektorí odpovedali, že časom nadobudli pre nich ešte väčší význam, pretože sa snažia nestratiť vlastnú identitu. Naopak, iní uviedli, že ich význam sa zmenšil, keďže na oslavy im nezostáva čas alebo nemajú pri sebe rodinu, s ktorou by si sviatky mohli pripomenúť. Po prečítaní výsledkov tohto prieskumu sme si uvedomili, že aj keď máme rovnakú národnosť, každý z nás žije v iných podmienkach, s rozličnými životnými príbehmi, v rozmanitých rodinných situáciách a prostrediach.

Záverom možno povedať, že hoci sú geograficky vzdialení od svojej rodnej krajiny, Kórejčania žijúci v zahraničí si stále vážia a udržiavajú svoje tradičné sviatky a kultúrne dedičstvo. Každé slávenie sviatku, každé tradičné jedlo a každé rodinné stretnutie je prejavom ich hlbokého spojenia s vlastnou krajinou a minulosťou. Takto prenášajú hodnoty svojho národa na ďalšie generácie, ktoré vyrastajú mimo Kórey, ale v srdci sú stále súčasťou kórejskej kultúry.

Zachovanie týchto tradícií a ich odovzdávanie deťom a komunitám im pomáha nielen udržiavať kultúrne dedičstvo nažive, ale aj vytvárať zmysel pre spolupatričnosť medzi Kórejčanmi po celom svete. Každé pripomenutie si tradičných sviatkov, ako je Chuseok či Seollal, je viac než len oslava – je to symbol pevného puta k domovine, lásky a úcty k predkom a záväzok, že si tieto tradície zachovajú aj ďalšie generácie. Vďaka tomu majú aj mladí Kórejci žijúci v cudzine možnosť spoznávať svoje korene a rozvíjať hrdosť na to, odkiaľ pochádzajú.

Pre nás, ktorí sme sa narodili mimo Kórey, je bežné, že sviatky prežívame v inej kultúre a tradíciách. Niektoré kórejské tradície dokonca poznáme len teoreticky, pretože sme ich osobne nikdy nezažili. Ak sa my, ktorí sú tiež druhou generáciou prisťahovalcov, rozhodneme žiť a usadiť sa v tejto alebo v blízkych krajinách, vytvoríme nové kultúrne a tradičné zvyky, ktoré budú vlastné len nám. Slovensko je stále v raných fázach formovania kórejskej komunity v porovnaní s krajinami ako Nemecko či Francúzsko, kde sú kórejské komunity už dlho zakorenené a početnejšie.

O to viac sa tešíme na budúcnosť, ktorá nám umožní formovať a rozvíjať našu komunitu. Veríme, že jedného dňa bude Slovensko pre mnohých prisťahovalcov niečo viac ako len miestom, kde sa rozhodli žiť, ale skutočným domovom, ktorý môžu nazývať svojím vlastným.

Zoznam bibliografických odkazov

https://encykorea.aks.ac.kr/Article/E0047318 [cit. 2025-06-10]<br>https://www.much.go.kr/L/AQkhKt2MH3.do [cit. 2025-06-10]

https://theme.archives.go.kr/next/photo/holiday01List.do [cit. 2025-06-10]

http://contents.history.go.k r /view.do?levelId=km_036_0040_0020_0030_0040 [cit. 2025-06-20]

https://www.rda.go.kr/middlePopOpenPopNongsaroDBView.do?no=1471 [cit. 2025-09-10]

https://nfm.go.kr/k-box/ui/annyeong/hangeul.do; [cit. 2025-09-20]

https://www.mois.go.kr/chd/sub/a05/celebrationDay/screen.do [cit. 2025-06-10]

https://encykorea.aks.ac.kr/Article/E0042143 [cit. 2025-06-20]

https://theme.archives.go.kr/next/koreaOfRecord/buddhasDay.do [cit. 2025-06-10]

https://encykorea.aks.ac.kr/Article/E0064949 [cit. 2025-06-20]

Prílohy: