Nesúď knihu podľa obalu, vždy nám vraveli rodičia. Nuž ľudia odjakživa mali vždy sklon skôr k veciam krajším než tým horšie vyzerajúcim. Ako malý ste sa nedívali na to, či má kniha výborný obsah alebo zaujímavý dej.
Išlo nám o to, či je na obale princezná s jednorožcom alebo v iných prípadoch žeriav s bagrom. Doteraz sa často nájdeme obdivovať výzor knihy a aj keď si to nepriznáme, je to jeden z dôvodov, prečo nás tá kniha vôbec na prvýkrát oslovila.
Tento jav pochopili už dávno majstri kníhviazačstva, starého, no bohužiaľ, ojedinelého povolania. Knihárstvo je remeslo, ktoré v sebe spája cit pre precíznosť, umeleckú tvorbu a dlhoročnú prax. Práve pre tento náročný súlad bolo vždy málo tých, ktorí sa tomuto remeslu venovali. Jedným z výnimočných majstrov bol aj Jan Vrtílek, ktorý z knihárstva urobil umenie. Vďaka svojej zručnosti a vášni sa stal celosvetovo uznávaným odborníkom v tomto fascinujúcom odbore. Práve preto sme sa rozhodli spracovať jeho životné osudy. Hoci bol pôvodom Čech, značnú časť svojho života strávil v našom rodnom meste Žilina, ktorá sa mu stala novým domovom.
Jan Vrtílek sa narodil do rodiny cukrovarníckeho pracovníka dňa 12.12.1906 vo Vyškove na Morave. Mal 3 súrodencov, mladšiu sestru Anežku a dvoch mladších bratov Ladislava a Vojtecha. Odjakživa prejavoval záujem o knihy a dokonca ho zaujal aj hudobný nástroj, husle. V rokoch 1921 – 1924 sa vyučil za kníhviazača u majstra Alojza Indru.[1]
Keď absolvoval tovarišské skúšky, začal pracovať v svojom rodnom meste. A v roku 1927 sa zamestnal u firmy L. Schönplflug v Brne.
Popri tom ešte Jan navštevoval aj knihársky kurz Zemského úradu pre zvelebovanie živností. Zúčastnil sa aj na prednáške J. Brousku (1882-1949), ktorý ako jeden z mála presadzoval nové myšlienky ako pojať knihárske remeslo. Na výstave súčasnej kultúry v roku 1928 v Brne, mesto Vrtílkovi známe, boli vystavené jeho prvé diela.
Po tejto výstave sa presťahoval do Žiliny na Slovensko. Tu začal pracovať v dielni u svojho strýka Václava Medka. V tridsiatych rokoch 20. storočia založil spolu so svojím bratrancom a menovcom Janom Vrtílkom, vlastnú knihársku dielňu.
V Žiline sa taktiež zoznámil a neskôr v roku 1935 aj oženil s rodenou Žilinčankou Jozefou Kotrbovou, ktorá ho podporovala v jeho cieľoch vytvárať krásne knižné väzby. Do štyridsiatych rokov sa Vrtílek totiž pokúšal o samostatné pokusy a zvládnutie vytvárania knižných väzieb.
V tomto období začína nadobúdať kontakty a spolupracovať s ostatými známymi umelcami a začína sa pomaly formovať jeho umelecké cítenie. Spoluprác mal viacero, no jeho prvá bola v roku 1946 s akademickým maliarom Ferom Kráľom. Z ďalších umelcov, ktorí zaznamenali jeho tvorbu, to boli Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Anton Hollý, Andrej Borčík, Stanislav Biroš či Miroslav Štěpánek. Tieto vzťahy priviedli Vrtílka až do roku 1949, kde to dotiahol na post člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Toto mu pomohlo nájsť hlbší význam jeho oboru, keďže prehlbuje svoje technologické a technické znalosti. Ako majster umeleckého remesla bol preverený až v roku 1954.
Vrtílek si myslel, že jeho umelecký aj remeselený vývoj už nebude pokračovať, no naopak v päťdesiatych rokoch práve začína. V tomto období sa začína spájať so špičkovými českými knihármi Jaroslavom Doležalom a Jindřichom Svobodom.[2]
To, ako pristupoval k tvorbe, zaznamenávame v roku 1958, kde môžeme nájsť jeho syna Vojtecha Vrtílka ako autora kresbového nástupu. Táto spolupráca otca a syna priniesla veľké množstvo vynikajúcich väzieb. Jan sa začal viac venovať modernému výtvarnému umeniu, a to hlavne maliarstvu.
V tomto čase začal svoje práce ukazovať širokej verejnosti. Keď dovŕšil 50 rokov, tak zorganizoval výstavu v Žiline. V roku 1982 mal taktiež výstavu v Banskej Bystrici, ktorá sa volala: Ján Vrtílek, umelecká knižná väzba. Táto výstava dokázala, že jeho tvorivosť je obrovská. Toto tvrdenie ešte viac utvrdila výstava v pražskom Pamätníku národného písomníctva (1978). O rok neskôr na túto výstavu nadviazala aj tretia výstava, ktorá sa uskutočnila v Žiline.
Jan sa od tohto obdobia zúčastňpoval na veľmi veľa výstavách, mnoho z nich bolo celoštátne známych. Boli to napr.:
- Celoslovenské výstavy užitého umenia a priemyslového výtvarníctva (od roku 1956)
- Prehliadky československého výtvarného umenia v Prahe (od roku 1959)
- Špecializované odborové výstavy, ako je Trienále umeleckej knižnej väzby:
2. ročník trienále (Třebíč, 1976), 3. ročník (Karlove Vary, 1979), 4. ročník (Brno, 1982), 5. ročník (Praha, 1985).[3]
Vrtílek toho aj mnoho pocestoval, keďže tieto výstavy mu dali mnoho námetov na ďalšiu tvrobu. V roku 1959 sa zúčastnil na expozícii na IBA Lipsko a postupne aj na výstavách českej knižnej kultúry v Berlíne, Viedni, Bukurešti, Budapešti či Londýne.
V Mníchove sa roku 1962 objavujú jeho väzby na veľtrhu umeleckých remesiel a o rok na to na svetovej výstave v Montreali. Jeho knižné väzby zavítali v roku 1968 aj ďaleko do Káhiry. V roku 1979 bol taktiež prijatý za člena Internationale Vereinigung Meister der Bucheinbandkunst. O rok na to zasa vystavoval aj na členskej výstave Lindau a v roku 1984 v Bielefelde.
Jeho príťažlivé väzby akceptovala porota Treinnale Internationale de la reliure v Lausanne a III. Prix Paul Bonet v Ascone (1985). Tu bol prijatý ako popredný predstaviteľ československej knihárskej školy. Obdržal mnoho cien, ako napríklad Cena Lýry Pragensis, Cena Jaroslava Doležala na 4. trienále či III. cena 5. trienále a ešte oveľa viac. Mesto Žilina mu taktiež udelilo v roku 1996 najvyššie vyznamenanie Čestné občianstvo mesta Žilina.
Jan Vrtílek zomrel 10.3.2000. Má však pokračovateľku, je ňou jeho dcéra Lida Mlichová. [4]
Lida sa narodila 9.10.1940. Je to významná osobnosť Žiliny aj celého Slovenska. Podobne ako jej otec sa venuje knihárskemu remeslu. Túto vášeň a talent, ktorý po ňom zdedila, môžeme vidieť aplikovaný na krásnych knižných väzbách. Sú to unikáty a originály, šperky medzi knihami. Vkladá do nich všetku svoju námahu, cit pre krásu, poéziu či precíznosť.
Takisto ako jej otec sa zúčastnila mnoho výstav tak doma ako aj v zahraničí. Systematicky vystavovala v rámci Bienále knižného umenia v Martine a Trienále knižného umenia v Kroměříži, kde mala vlastnú autorskú výstavu.
Je vlastníčkou cien za knižné väzby, získané na Bienále knižného umenia v Martine a Ceny Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Pôvodne pracovala v dielni na ulici Horný val. Od roku 2016 má novú dielňu.
Táto dielňa bola slávnostne otvorená 15.12.2016 v Rosenfeldovom pláci v Žiline, kde má aktuálne sídlo. Dielňa pôvodne bola na Hornom vale a presunutím priestorov sa podarilo túto dielňu zachovať. Vedie ju samostatne Lida Mlichová, ktorá aj vedie kreatívnu dielňu pre záujemcov, ktorí sa chcú naučiť viazať knihy. [5]
Ján Vrtílek, jeden z najvýznamnejších kníhviazačov vo vtedajšom Československu, dostal za svoj život mnoho ocenení, ktoré pozdvihli našu krajinu a zviditeľnili ju vo svete. Svojím talentom dokázal ohromiť mnoho ľudí a spojiť ich v láske pre umenie.
Musíme mu poďakovať za to, ako svojou tvorbou obohatil kultúru Žiliny a za prezentáciu mimo hraníc. Naše mesto, i keď nie je jeho rodiskom, ale je jeho domovom, ktorý si zamiloval. Môžeme byť právom naňho hrdí!
[1] VRTÍLEK, J. Výber z knižných väzieb, nestránkované.
[2] VRTÍLEK, J. Výber z knižných väzieb, nestránkované.
[3] VRTÍLEK, J. Výber z knižných väzieb, nestránkované
[4] Tamtiež.
[5] https://zilina-gallery.sk/picture.php?/56378/category/3941