Agáta Maliarová, Zuzana Zemanová - Pavol Jozef Folkman

Rakúsko-Uhorsko, štát v ktorom sa začal písať príbeh Pavla Jozefa Folkmana. Štát, v ktorom spolu žili Maďari, Slováci, Česi, Nemci a mnohí ďalší. Spolužitie toľkých národov jednoznačne ovplyvnilo životy ľudí, vrátane toho Pavlovho. Jeho rodičia boli totiž taktiež rôznych národností. Matka bola Maďarka a podľa priezviska môžeme usúdiť, že jeho otec mal zas nemecké korene. Aj napriek rozdielnemu pôvodu si rozumeli, usadili sa v slovenskom meste a vychovali spolu výnimočného syna.

Narodenie Pavla Jozefa Folkmana sa datuje na 4. február v roku 1892 v Žiline. Bol pokrstený o niekoľko dní neskôr, 10. februára 1892, v rímskokatolíckej farnosti Žilina menom Paulus Stephanus Folkman.^[1] Jeho rodičmi boli Pavol Folkman, žilinský hoteliér a Rosália Szeghényi a mal 12 súrodencov.^[2]

Detstvo Pavla bolo rozmanité. Vo svojom mladom veku bol veľmi aktívny a rozvíjal sa vo viacerých športoch či aktivitách. Bol skautom, bežkoval a v neposlednom rade sa venoval futbalu. Ten ho zaujímal natoľko, že vlastne aj s jeho menom sa spája zrod futbalu v Žiline. On aj so svojimi spolužiakmi z reálky začali hrávať podobnú hru už v roku 1905. Nemali to však ľahké a ešte pred založením futbalového spolku sa museli popasovať s otázkou, kde budú hrávať. Najprv začali hrávať na dnešnej Hálkovej ulici, neskôr využívali priestory pri cintoríne. Napokon sa usadili na pozemku žilinskej tehelne, kde stojí aj súčasný štadión MŠK Žilina. Pavol Folkman bol taktiež aj spolu so svojím bratom Štefanom členom prvej žilinskej futbalovej jedenástky.^[3]

Pavol študoval v Žiline na Žilinskej štátnej reálnej škole („A Zsolnai Állami Foreáliskola“), ktorá sa nachádzala v budove františkánskeho gymnázia. Štúdium prebiehalo plne v maďarčine a žiaci mali až pätnásť rôznych predmetov. Učili sa maďarčinu aj cudzie jazyky, venovali sa filozofii, kresbe, spevu, ale aj prírodným vedám, matematike a geometrii. Samozrejme bolo povinné náboženstvo, no hodnotili sa napríklad aj hodiny šermu.

Takmer bezstarostnú mladosť v roku 1914 narušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Pavol Folkman bol, takisto ako mnoho ďalších mladých mužov, účastníkom vojny. Narukoval k delostreleckému pluku v Srbsku ako poručík rakúsko-uhorskej armády.^[4] Po skončení vojny bol nadporučíkom delostrelectva v zálohe až do r. 1944.^[5] Vojnu šťastne prežil a po ukončení tohto konfliktu v roku 1918 zameriava sa aj na iné stránky života. Jednou z nich bola jeho láska Hilda Pötschová, s ktorou sa vzali po vojne. Uvádza sa to vo vložke č. 1845 z pozemkovej knihy Žilina, kde sa v časti B píše o kúpe pozemku Pavlom Folkmanom spolu s jeho ženou Hildou Pötschovou.^[6] Ich spoločný príbeh bol však pomerne krátky. Onedlho ho nahradil čisto nový vzťah, a to s Annou Wildovou (rodenou Stanclíkovou). Anna Wildová sa s Karolom Wildom rozviedla 20. augusta 1942 a krátko na to sa zosobášila s P. J. Folkmanom.^[7] V čase svadby mala Anna už dvoch synov, Karola a Františka Jozefa, zo svojho predošlého manželstva s Karolom Wildom. Bratia Karol Wild a František Wild neboli osvojení pánom Pavlom J. Folkmanom. Žili so svojou matkou v jeho domácnosti v dome pri dnešnom Mariánskom námestí, doteraz nazývaného Folkmanovský dom.^[8] Pavol ich oboch ale prijal s dobrým a láskavým srdcom do rodiny a vychovával ich ako svojich vlastných synov.^[9]

V medzivojnovom období sa Pavol Folkman začal venovať tomu, čím sa najviac preslávil. V júni roku 1925 architekt Stanislav Bresciani, rodák z Kuneradu, ktorý pôsobil v Piešťanoch, na žiadosť Pavla Folkmana navrhol projekt budovy reštaurácie,^[10] ktorá mala byť postavená v nezabývanej časti Žiliny, v lese Chrasť. V júli si Pavol podal žiadosť o stavebné povolenie a dostal ho už o neuveriteľné tri dni. A tak už v máji 1926 mohli občania obdivovať jedinečnú stavbu, postavenú firmou žilinského architekta Karola Lampela. Pohostinstvo bolo v roku 1926 zapísané do Okresného živnostenského spoločenstva pod názvom „Paľova búda lesná reštaurácia“^[11] a aj napriek tomu, že dnes už sa tu reštaurácia nenachádza, stavba je stále medzi ľuďmi známa ako Paľova búda.

Záujem o podnikanie má u Pavla Folkmana počiatky oveľa skôr, ako stála Paľova búda. Spolu s dvanástimi súrodencami^[12] ho rodičia Pavol Folkman a Rosalia Folkmanová, rodená Szeghényi, vychovávali vo Folkmanovskom dome, kde sa Pavlov otec venoval aj hotelierskej činnosti. Tento známy žilinský meštiansky dom stojí pri dnešnom Mariánskom námestí na rohu ulíc Bottova a Radničná už od šestnásteho storočia. Dom vlastnili od jeho postavenia rôzne osobnosti, ale jedným z najvýznamnejších vlastníkov bol určite Pavol Folkman starší, ktorý ho kúpil v roku 1881. Práve vďaka nemu je dom medzi Žilinčanmi známy ako Folkmanovský dom.

Na poschodí domu zriadil Pavol Folkman mladší vychýrený UHU bar, ktorý bol veľmi známy medzi všetkými obyvateľmi Žiliny ale aj okolia.^[13] V tejto sále o veľkosti 100 metrov štvorcových vystúpila dokonca aj svetoznáma tanečnica a speváčka Josephine Baker,^[14] pôvodom Američanka, žijúca v Paríži, ktorá sa okrem umenia preslávila aj bojom proti rasizmu. Avšak najznámejšou osobnosťou, ktorá bola ubytovaná vo Folkmanovskom hoteli, bol vtedajší minister s plnou mocou pre správu Slovenska, MUDr. Vavro Šrobár.

Keď Pavol Folkman starší zomrel, reštaurácia a celý dom boli prepísané na jeho manželku Rosáliu Folkmanovú, ktorá viedla túto koncesnú živnosť od roku 1926 až do 20. novembra 1936. Od 3.7.1937 až do 1. januára 1940 bola však koncesia živnosti pozastavená.^[15] Od roku 1940 až do konca 2. svetovej vojny bol Pavol Folkman hostinským. Nikdy nebol členom HSĽS, Hlinkovej gardy, Deutsche Partei ani inej organizácie. Po druhej svetovej vojne nastali zmeny v správcovstve reštaurácie, pretože Okresným národným výborom v Žiline bol 6. augusta 1945 vymenovaný národný správca reštaurácie. Prevádzkovanie podniku stále vykonával Pavol Folkman, ale jeho správou bol poverený Ján Matejka, pretože Pavlovi Folkmanovi neudelil Okresný národný výbor v Žiline osvedčenie o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti.^[16] Folkman sa proti tomu odvolal a po prešetrení jeho dôvodov mu bolo osvedčenie udelené.^[17] V tom istom roku, 28. augusta 1946, bolo národné správcovstvo zrušené a svoju živnosť opäť spravoval Pavol Folkman.

V prvej polovici päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa situácia skomplikovala, vzhľadom na to, že po politickej kríze na Slovensku v roku 1947 a pražskom februárovom prevrate v roku 1948 sa k moci v Československu dostala komunistická strana. Dňa 29. marca 1947 bola Pavlovi zrušená koncesná živnosť na Bottovej ulici, ale mal dovolené v dome bývať. Wildovcom sa nakoniec podarilo odkúpiť všetky spoluvlastnícke podiely na dome od súrodencov Folkmanových. Po Folkmanovcoch sa teda dom na Bottovej ulici dostal do vlastníctva rodiny Karola Wilda. Netrvalo to ale dlho. Jednotný národný výbor vydal 20. novembra 1951 exekučný príkaz č. V / 2-460-B-5 / 1951 na Folkmanovský dom, na základe ktorého mal byť dom zabratý a jeho obyvatelia ho mali opustiť do ôsmich dní. Príkaz bol dodržaný 28. novembra 1951 o ôsmej hodine rannej, kedy Jednotný národný výbor prevzal dom na Bottovej ulici do držby. Folkmanovci dostali príkaz na presťahovanie sa do tzv. „Jurgovho domu”, čo bol jednoizbový byt v obci Čierne pri Čadci. Keď však zistili, že byt sa nachádza na nadzemnom podlaží a sú tam veľmi nízke stropy, pri ktorých by musel Pavol chodiť so sklonenou hlavou, rázne odmietli sťahovanie. Podobne však Jednotný národný výbor narábal aj s inými občanmi. Jednou z ďalších obetí exekúcie majetku bola aj Kamila Tvrdá, rodená Kurhajcová (sesternica Pavla Folkmana mladšieho) so svojím manželom Dr. Vojtechom Tvrdým. Manželia Tvrdí sa museli vysťahovať zo svojho domu na Hurbanovej ulici do Beckova. Preto keď sa dozvedeli, že Folkmanovi s rodinou nevyhovoval byt pri Čadci, rozhodli sa zakročiť. Zistili, že vedľa ich nového príbytku v Beckove je voľný byt, kde by sa mohli nasťahovať. Oznámili im to hneď na druhý deň. Folkmanovci sa tam hneď presťahovali, keďže tento byt mal lepšie podmienky, aj keď sa skladal len z jednej izby, v ktorej žili piati, a malej kuchyne.

Pobyt v Beckove, ale aj predošlé udalosti mali však veľmi zlý dopad na zdravie Pavla Folkmana. Jeho zdravotný štýl pozostával aj z prílišného fajčenia, niekedy aj šesťdesiatich cigariet denne, čo zhoršovalo jeho zdravie. Pavol nakoniec dostal rakovinu pľúc, z čoho sa vykľul aj terminálny zápal pľúc, ktorý však už u neho nebol zlúčiteľný so životom. Preto 7. decembra 1952 skončil svoju pozemskú púť. Pochovaný je so svojou manželkou Annou Wildovou a Karolom Wildom na žilinskom cintoríne.^[18]

Vo Folkmanovom dome žije v súčasnosti František Jozef Wild.

Na základe príbehov ako tento si môžeme urobiť celkom presnú predstavu o spoločenskej situácii na konci 19. a začiatku 20. storočia a o jej dopade na bežný ľud. Ako obeť vtedajšej krízy si hľadal útočisko v rôznych mestách. Folkman s rodinou, napriek svojim maďarsko-nemeckým koreňom, našli svoje poslanie a zázemie v Žiline. Folkman si išiel za svojím cieľom a napriek exekučným príkazom, ťažkostiam týkajúcich sa správcovstva reštaurácie a svojmu pôvodu sa dokázal so svojou živnosťou v svete podnikania prebiť do popredia. Zaslúžil sa o ekonomicko-hospodársky rozvoj Žiliny a jeho prínos v podobe Paľovej búdy je v meste citeľný dodnes.

Prílohy