Každý z nás má svoje miesto, miesto, kde žije. Ja žijem v osade. Je mojím domovom – odkiaľ som a kde žije moja rodina. Pochádzam z mnoho početnej rodiny, otca a mamku si vážim za ich obetavosť a hlavne za to, že dokázali vychovať 13 detí. Mojím vzorom zo súrodencov je môj brat Nikolas.
Nikolas chodil k nám do špeciálnej základnej školy. Po skončení základnej školy Nikolas chodil do praktickej školy. Praktickú školu ukončil. Do školy chodil každý deň. Pani učiteľka mu stále hovorila, že keď bude mať školu, bude mať aj dobrú robotu. Môj brat je naozaj šikovný, našiel si dobrú robotu a je spokojný. Veľmi dobre zarobí. Už si našiel aj manželku. Zatiaľ nemajú deti. Nikolas si postavil malý domček vkusne a čisto ho zariadil. Páči sa mi jeho spôsob života, ako si sám dokázal zabezpečiť bývanie, záhradku s kvetinkami a zeleninou. Chová aj sliepočky, kozičku a má aj malého psíka.
Miesto, kde žijem je blízko lesa, v ktorom trávim dosť veľa času. Chodím s otcom a bratmi pripravovať do lesa drevo na zimu. Tým, že som Rómka, stretávam sa aj s neslušnými a zlými ľuďmi. Snažím sa im vyhýbať. V našom okolí sú široko ďaleko známe archeologické vykopávky a múzeum. Často tam s kamarátmi z osady chodíme. Ale aj tam si o nás myslia, že sme prišli niečo kradnúť. Môj otec ma učil, že všetko si máme zabezpečiť vlastnými rukami poctivou prácou. Naša rodina žije chudobne, ale vždy mám čo jesť, čo si obliecť. Moji rodičia nás vychovávajú k tomu, že škola je pre nás veľmi dôležitá, že raz z nás budú šikovní mladí ľudia, ktorí sa vedia o seba postarať – tak, ako Nikolas.
To odkiaľ som, by som nemenila, s mojou rodinou a súrodencami sa nám žije dobre, aj keď skromne.
Autorka: Darina Janová
Vek: 17 rokov
Spojená škola internátna, Praktická škola
Abovská 244/18, Ždaňa