Žilinskí židia mali veľmi veľký podiel na vzniku športu v Žiline, na jeho rozvoji a na výsledkoch v období pred druhou svetovou vojnou. Začiatky žilinského športu sa datujú ešte pred prvou svetovou vojnou. Už 20. júna 1909 vznikol Zsolnai Testgyakorlók Köre (ZsTk) – Krúžok žilinských športovcov. ZsTk mal pri svojom založení oddiel futbalu a oddiel tenisu. Aktivity oboch oddielov v roku 1914 boli prerušené z dôvodu vypuknutia 1. svetovej vojny. Zamerali sa vtedy na priateľské a propagačné stretnutia. Po vzniku ČSR sa sústredili židia hlavne do ŠK – Športového klubu Žilina, ktorý sa stal nástupníckou organizáciou po ZsTk. Prvé povojnové valné zhromaždenie klubu sa konalo 29. novembra 1919. Na činnosti ŠK sa rovnocenne podielali židia i nežidia. Významným faktorom, ktorý ovplyvnil jeho chod a existenciu, bola finančná podpora. Bola to podpora najmä od majiteľov továrne na súkno a od podnikateľov, ktorých prevažnú časť tvorili židia. Možno spomenúť niektorých podporovateľov: Bratmann – krajčírstvo, Meljon – obchod s kožou, Scheer – továreň na liehoviny, Frei – obchod s palivom, Frankl – banka, Kellermann – obchod s kancelárskymi strojmi, Kraus – obchod s kobercami, Langfelder – vínne pivnice, Neumann – obchod s textilom, Rothmann – obchod s textilom, Rettinger – obchod s koženým textilom, Schlesinger – obchod s chemickými výrobkami, Strassberg – obchod s cukrovinkami, Spitzkopf – obchodny dom, Stern – drogéria, Alexander Szendrei – drogéria, Tellemann – pekáreň, Weiner – koloniálny obchod, Weiss – galantéria.[1] Ešte pred vybudovaním kurtov na ZsTk hrali tenis prví nadšenci bieleho športu pri Budatínskom zámku a vo dvore židovskej ľudovej školy. Pôvodný názov tenisu, najstaršieho športového odvetvia v Žiline, bol lawn-tenis. Nazývali ho aj biely šport a to pre typické biele oblečenie aktérov tejto spočiatku viac spoločenskej ako športovej aktivity. Prvým predsedom tenisového odboru bol starosta mesta J. Hoffmann. Po ňom boli ďalší funkcionári židovského pôvodu: E. Grün, R. Szél a K. Langfelder. Prvú povojnovú zostavu členov tenisového oddielu tvorili: D. Wittenberg, H. Weiderová, J. Hoffmann, E. Grün, V. Grünová, A. Lazarová, Š. Grünová a E. Blitzová.[2] V skupine tenistov bol aj E. Adamko, ktorý sa podieľal na objavovaní športových talentov bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie. Tenisový odbor taktiež organizoval turnaje, napríklad v roku 1926 usporiadal v Tatranskej Lomnici medzinárodný turnaj za účasti hráčov z Anglicka, Poľska, Maďarska a Rumunska. Z tenistov v tej dobe mal najvyššiu výkonnosť Ladislav Hecht.[3] V roku 1933 na prvých Letných svetových židovských hrách v Prahe obsadil v dvojhre druhé miesto, keď vo finále prehral so svetovou jednotkou Perym, a v štvorhre spoločne s Kleinom zvíťazil. Bol majstrom ČSR v roku 1935 v štvorhre, v roku 1936 v štvorhre a miešanej štvorhre. V rokoch 1936,1938 bol prvým hráčom československého tenisového rebríčka a v roku 1935 bol piatym hráčom Európy. Získal aj ďalšie ocenenia. Na druhých Letných svetových židovských hrách, ktoré sa konali v roku 1935 v Tel Avive, Hecht vyhral dvojhru.[4]

Najpopulárnejším športom v tej dobe bol vo všetkých skupinách obyvateľstva futbal. Po krátkom pôsobení v SzLSz (Szlovákiai Labdarúgó Szövetség) sa futbalisti prihlásili do Československej futbalovej asociácie (ČSAF). V období prvej Československej republiky sa vo vedení futbalového odboru v Žiline vystriedali E. Klein, B. Scheer, A. Bratmann, L. Wertheim, E. Marmorstein, F. Maxoň, L. Nadaši a E. Scheer. Prvým povojnovým predsedom bol E. Klein. On stál aj pri zrode najpopulárnejšieho zimného kolektívneho športu. Aj v základných zostavách futbalového oddielu bolo nemálo židov. Najmä v povojnovom období hrali: Folkmann, Lippner, Ring, Scheer, Frankl, Pick, Klein, Hecht (brat tenistu Ladislava Hechta), Mórvic, Eichenwald, Goldstein, Weinberger, Scheinberger, Kraus, Lazar, Marmorstein, Geschwandtner, Zweig, Fenrich, Beim, Weisz, Braun, Kraus, Spierer, Steiner. Jedným z najvýraznejších úspechov tohto oddielu bol titul majstra Slovenska v rokoch 1928 a 1929. O tieto tituly sa zaslúžili aj futbalisti židovského pôvodu A. Braun, P. Hecht, P. Scheinberger, V. Geschwandtner a J. Kraus. Futbalový oddiel ŠK Žilina mal aj svoje zastúpenie vo výbore Stredoslovenskej župy ČSAF. Od roku 1931 vykonával funkciu podpredsedu župy E. Marmorstein. [5]
Atletika sa v medzivojnovom období rozdeľovala na dva druhy: ľahká atletika a ťažká atletika. Do ťažkej atletiky spočiatku patril box, zápasenie a vzpieranie. Rozvoj ľahkej atletiky bol spojený najmä s reálnym gymnáziom, ktoré do ŠK Žilina dodávalo talenty. Jedným z najvýraznejších talentov bol Andrej Engel.[6] Bol to šprintér, ktorý získal celkovo sedem titulov majstra Československa, a to v rokoch 1929,1931,1932,1934 v behu na 100m a v rokoch 1931,1932 a 1934 v behu na 200m. Bol aj akademickým majstrom sveta v behu na 200m. V roku 1932 na olympijských hrách v Los Angeles bol jedným zo siedmich reprezentantov Československa. Štartoval tam v disciplínach 100m a 200m, do finále však nepostúpil. Československý rekord na 100m držal Andrej Engel v rokoch od 1930 do 1953 a na 200m v období od 1931 do 1946. Bol prvým šprintérom, ktorý zabehol 200m pod 22 sekúnd. V atletickej špičke tiež boli Eugen Weiner, Viliam Meljon, Weber a Grünwald.[7]

Ďalším športovým odborom bol odbor stolného tenisu. Medzi prvými hráčmi table-tenisu, ako sa táto hra spočiatku volala, nechýbala ani židovská mládež. Patrili k nej Perl, Schwarz, Meljon, Meljonová, bratia Schrammovi, Klein, Bratmann, Lustig a bratia Herschovi. Títo hráči ŠK Žilina získali aj prvé úspechy. Mejlon sa v roku 1931 stal majstrom Žiliny a Považia. Ďalšie dve sezóny sa víťazom turnaja stal L. Schramm a v roku 1934 bol víťazom H. Hersch. V roku1933 sa stal majstrom Martina L. Schramm. V roku 1935 táto skupina hráčov prešla do stolnotenisového oddielu Makabi, kde pokračovala v svojej úspešnej činnosti.[8]
Klub československých turistov mal skratku KČST. Založili ho v Žiline v roku 1920. V jeho výbore bol aktívny Valér Glasel. Aj keď stanovy schválili klubu až v roku 1923, klub začal svoju činnosť hneď po založení.
Lyžiarsky odbor KČST usporiadal svoje prvé bežecké preteky 12. februára 1928 na Rači. Ceny pretekárom venovali firmy Beim, Friedl, Glasel, Stern a ďalšie. Považské noviny dňa 18. februára napísali o pretekoch: ,,60 nadšencov krásneho bieleho športu sa zišlo a zápolilo o svoje umiestnenie. Každý chcel byť prvým , každý vydal zo seba čo najviac mohol.“[9] Zo známych športových mien skončil napríklad Weider v prvej triede na 5. mieste a rovnako sa umiestnil aj V. Glasel v druhej triede. V roku 1933 sa konali prvé preteky v slalome pod Chlebom. Jozef Weider sa víťazom tohto slalomu stal v roku 1936. Ešte predtým skončil tretí na veľkej zjazdovej cene Slovenska na Ďumbieri v roku 1935. Od roku 1934 pripravoval lyžiarsky odbor bežecké preteky na 18km o pohár MUDr. Langfeldera. Výborným lyžiarom bol Eugen Weiner, vo februári 1939 pod Chlebom vyhral zjazd a slalom. Roku 1931 vznikol v rámci KČST vodácky oddiel. Jeho zakladateľom a predsedom bol J. Weider, k najúspešnejším pretekárom patril Tibor Stern.
Plavecký odbor sa stal novým členom Severoslovenskej plaveckej župy. Tento odbor viedol Tibor Berger. Plavci, ktorí najčastejšie reprezentovali Makabi Žilina, boli Langern, Kohn, Ring, Rednerová, Bergerová a ďalší. Členovia Makabi a KČST vytvárali spoločné plavecké a vodnopólové družstvo. Predovšetkým išlo o tie prípady, keď Žilinu reprezentovali na medzimestskom stretnutí. Často spoločne štartovali aj na majstrovstvách župy. Súperilo sa hlavne s Vrútkami, pričom Vrútočania boli úspešnejší v plaveckých pretekoch a zase Žilinčania boli úspešnejší vo vodnom póle.
Ešte pred vznikom Slovenského štátu sa začalo postupné vylučovanie židov zo spoločenského, a teda aj športového života. Vláda rozpustila 5. decembra 1938 všetky telovýchovné organizácie a postupne sa zakladali národné športové zväzy. Dňa13. marca 1939 tento proces vyvrcholil založením Slovenskej ústrednej športovej rady, ktorá bola strešným orgánom slovenského športu. Začal sa prejavovať antisemitizmus už pri zakladaní národných zväzov, keď napríklad členom Slovenského plaveckého zväzu sa nemohol stať najúspešnejší plavecký klub ŠK Bar Kochba Bratislava. Činnosť športových klubov bola zakázaná.[10] Z predchádzajúcich informácií je jasne vidieť, ako sa úspešne zapájali do rôznych športov práve židia, ktorí sa zaslúžili o rozvoj športu v Žiline a šírili slávu svojho mesta aj na celoslovenských, celoštátnych či dokonca medzinárodných súťažiach. Žiaľ, mnohým talentom židovského pôvodu nebolo v Slovenskom štáte umožnené rozvíjať svoj talent a mnohí v dôsledku antisemitskej politiky toto obdobie neprežili.
[1] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 359- 360.
[2] BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s.76.
[3] BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s.76-77.
[4] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 365.
[5] BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s.78-79.
[6] BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s.82.
[7] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 365-366.
[8] BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s.84-85.
[9] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 374.
[10] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 374-375.