Jakub Filek – Osudy amerického dopisovateľa Josepha Mortona počas a po SNP

Jakub Filek – Osudy amerického dopisovateľa Josepha Mortona počas a po SNP

Históriu slovenského národa častokrát ovplyvňovali iné národy a národnosti, ktoré buď pozitívnym alebo negatívnym spôsobom zasiahli do jej priebehu. Jednou z významných udalostí, na ktorých mali zásluhu, bolo aj SNP. Počas Slovenského národného povstania bojovalo okrem Slovákov aj množstvo dobrovoľníkov a vojakov iných národností. Išlo o Židov, Rusov, Britov, ale aj Američanov, ktorí tiež zohrávali významnú úlohu počas Povstania, ale na ich prínos sa zabudlo. Jedným z nich bol aj americký vojenský korešpondent agentúry AP Joseph Morton, ktorý prišiel na Slovensko informovať o Povstaní počas jeho posledných dní.

Joseph Morton sa narodil v roku 1911 v americkom meste St. Joseph v štáte Missouri ako jediný syn do rodiny právnika Josepha Mortona. Univerzitu navštevoval v Nebraske a Iowe, kde vyštudoval odbor žurnalistiky. Po vyštudovaní sa zamestnal ako novinár v miestnych novinách v St. Joseph. Neskôr sa presťahoval do Omahy, kde tiež pracoval ako redaktor. V roku 1935 sa oženil s Letty Millerovou. S ňou mal neskôr jediné dieťa, dcéru Melindu Ann. V roku 1940 začal pôsobiť v New Yorku, kde tiež pracoval ako redaktor.. Túžil stať sa zahraničným korešpondentom AP. Toto miesto nakoniec získal a ako korešpondentovi sa mu podarilo napísať množstvo kvalitných reportáží, za čo získal aj niekoľko novinárskych ocenení. Ako korešpondent priamo informoval o bojoch v severnej Afrike, o vylodení spojencov na Sicílii a i. Pohyboval sa po najnebezpečnejších miestach, aj keď jeho manželka Letty v tej dobe čakala dieťa. Následne letel až trikrát na partizánmi okupované územie v bývalej Juhoslávii. Hnalo ho presvedčenie a túžba ísť tam, kam sa podľa mnohých nedalo dostať, a získať tam unikátny príbeh, ktorý nemôže mať nikto iný. Ešte predtým ako priletel na územie Slovenska informovať o SNP, vykonal jeden zo svojich najodvážnejších činov. Tým bola jeho prítomnosť v Bukurešti v Rumunsku v auguste 1944, kde pôsobil ako jediný spojenecký korešpondent. Bol svedkom príchodu Červenej armády a napísal reportáž o zvrhnutí diktátorského režimu, ktorý bol pod priamou kontrolou nacistického Nemecka. Počas jeho pobytu v Bukurešti sa mu podarilo 7.9.1944, teda krátko pred jeho odletom na slovenské územie, získať rozhovor s rumunským kráľom Michalom I., ktorý bol uznávaný ako jeden z najväčších novinových rozhovorov roka.[1] Dňa 7.10.1944 Joseph Morton priletel na Slovensko, na obkľúčené územie na palube amerického zásobovacieho lietadla B-17, spolu s muníciou pre partizánov, zdravotným vybavením a naftou a ďalšími vojakmi OSS.[2] Letel sem s úlohou dokumentovať  evakuáciu spojeneckých letcov z obkľúčeného územia a  priebeh bojov Povstania. Krátko pred odletom na Slovensko prišiel do Associated Press telegram, v ktorom znelo: „Idem informovať o najväčšom príbehu môjho života.[3]Krátko po prílete na letisko Tri Duby neďaleko od Banskej Bystrice napísal Joseph Morton správu o evakuácii letcov z okupovaného územia na spojeneckú leteckú základňu v Bari. Lietadlá tu úspešne pristáli s evakuovanými letcami a aj so správou od Josepha Mortona. Táto správa však následne prešla po pristátí kontrolou a po kontrole nebola uverejnená. Cenzori, ktorí kontrolovali správu, usúdili, že správa obsahuje množstvo informácií, ktoré by mali kvôli bezpečnosti misie ostať utajené. Táto správa bola zároveň poslednou, ktorú Joseph Morton napísal, a dostala sa do rúk spojencov.[4] Na letisku vítalo americkú misiu, ktorá priletela spolu s Mortonom, 200 ľudí, medzi ktorými bol najmä personál letiska, ale aj poručík Green, ktorý sa ujal velenia nad novými personálnymi posilami. Pod velenie poručíka Greena bol priradený aj Joseph Morton. Následne boli ubytovaní vo vile v Banskej Bystrici, ktorá bola zhabaná partizánmi. V tejto vile bolo pred Povstaním sídlo ústredia Gestapa. Joseph Morton sem priletel už v posledných dňoch Povstania a situácia už bola pomerne nebezpečná, keďže k Banskej Bystrici sa približovala nemecká armáda. Z dôvodu ohrozenia dostalo velenie 11.10.1944 výzvu na presun do neďalekého Brezna, kam sa nakoniec presunula väčšina misie aj s Josephom Mortonom.[5] Morton si tu vyzdvihol svoj písací stroj, ktorý bol do Brezna privezený spolu s armádnym vybavením pre partizánov. 13.10 bola misia OSS opäť prevelená do Banskej Bystrice, keďže podľa informácií sa tu situácia opäť zlepšila a nemecké jednotky boli opäť zatlačené do bezpečnej vzdialenosti. Počas tohto obdobia sa Joseph Morton venoval písaniu a zbieraniu informácií o miestnom obyvateľstve a jeho aktivitách a účasti na Povstaní. Zatiaľ sa však situácia zhoršovala a misia stratila spojenie so spojeneckou základňou v Bari. V poslednej správe žiadal poručík Green o evakuáciu misie spolu s Josephom Mortonom. Evakuačný let bol naplánovaný, no z dôvodu zlého počasia ho nebolo možné uskutočniť. Misia preto musela ostať na kolabujúcom obkľúčenom území pri Banskej Bystrici, ktorá sa dostávala stále pod väčší tlak nemeckých jednotiek. 26.10.1944 bol preto poručík Green nútený vydať rozkaz na rozdelenie misie na menšie skupinky a následný útek do hôr smerom na Prašivú spolu s jednotkami partizánov. Následujúci deň Banská Bystrica ako centrum Povstania padla, no misii OSS spolu s Josephom Mortonom sa podarilo ujsť. Joseph Morton bol priradený ku skupinke pod velením poručíka Greena.[6] Počas snaženia sa o útek a záchranu životov pred nemeckými jednotkami putovala skupina poručíka Greena dlhé dni s malými zásobami potravy cez chladné slovenské lesy. Z tohto dôvodu množstvo členom misie ochorelo, čo spôsobovalo vážne komplikácie počas snahy o útek. Dňa 6.11.1944 došlo počas noci k útoku Nemcov na skupiny misie OSS a zajatiu 5 členov nočnej hliadky. Po tom, ako sa podarilo útok na ostatných členov misie odraziť, sa skupinky rozdelili. Joseph Morton, ktorý bol v skupine poručíka Greena, pokračoval v putovaní lesom spolu s československou brigádou. Útočisko našli v neďalekej dedine v kolibe za pomoci partizánskej brigády.[7] Zásobovaní boli zo zásob jedla partizánskej brigády, za čo platili nemalé peniaze, ale bolo to výhodnejšie ako riskovať vlastný život. Počas pobytu v dedine ukradli Josephovi Mortonovi kufrík plný poznámok, po ktorom neostala ani stopa. Iba o pár dní na to počas putovania lesom našli na zemi hnedý zápisník, z ktorého Morton svoje poznámky nanovo zapísal. Dňa 11.11.1944 boli však nútení nadobro opustiť svoje útočisko v dedine a putovať ďalej smerom k sovietskym líniám.[8] Svoje útočisko nakoniec našli v baníckom tábore.[9] V baníckom tábore sa sa 28.11. spojila Greenova skupina s britskými vojakmi pod velením majora Schmera, ktorý pôsobil počas Povstania v Banskej Bystrici. O dva dni na to bol však banícky tábor napadnutý nemeckými jednotkami a členovia misie s Josephom Mortonom boli nútení z tábora ujsť.[10] Po dlhom putovaní lesmi sa usadili v poľovníckej chate neďaleko Mýta pod Ďumbierom, avšak ich pozícia bola opäť odhalená. Preto sa 14.12 presunuli do Polomky, kde väčšina misie vrátane Josepha Mortona našla útočisko v neďalekej chate 3 hodiny cesty od Polomky. Ostatní členovia misie ostali v zimnom stredisku Veľký Bok, kde bola ubytovaná aj britská misia.[11] Dňa 24. decembra na chate pri Polomke Joseph Morton spolu s členmi spojenej skupiny oslávil Vianoce krátkou bohoslužbou.[12] Na druhý sviatok vianočný ráno bola však chata napadnutá a obkľúčená nemeckými jednotkami. Napadlo ich približne 250 príslušníkov nemeckej armády za pomoci Hlinkovej gardy vyzbrojených ťažkými guľometmi. Pri obrane chaty pomáhali spolu s príslušníkmi spojenej misie aj partizáni, ktorí operovali neďaleko od Polomky. Spojená misia však po krátkom čase ostala na obranu chaty sama, keďže partizánov zahnala delostrelecká paľba.[13] Po útoku sa z chaty podarilo ujsť len jednému partizánovi, ktorý podal výpoveď o útoku na chatu.  Obliehanie chaty trvalo asi 20 minút, kým ju Nemci dobyli a jej obyvateľov odvliekli ako zajatcov. Medzi štrnástimi zajatcami bol aj Joseph Morton. Po odvlečení zajatcov Nemci zrub podpálili a vybrali sa smerom k hotelu, kde prebývali ostatní členovia misie. Tí však už boli informovaní o plánovanom nemeckom útoku a po krátkom boji s nemeckými jednotkami sa im podarilo ujsť Z americkej misie OSS sa podarilo zachrániť len dvom poručíkom, ktorí boli s partizánmi v hoteli. Vďaka tomu, že prežili, sa zachovali informácie o pôsobení Josepha Mortona a aj celej misie OSS počas Povstania.[14] Po zajatí bola skupina odvlečená do Banskej Bystrice, odtiaľ do Bratislavy a nakoniec v januári 1945 do koncentračného tábora v Mauthausene. Informácie o osudoch členov misie a Josepha Mortona sa podarilo zachovať vďaka výpovedi tlmočníka, ktorý bol pri vypočúvaní členov misie.[15] Zatiaľ čo na väčšinu misie boli používané nehumánne praktiky za účelom vytĺcť z jej členov dôležité informácie, vypočúvanie Josepha Mortona bolo podľa svedectva „Bez ťažkostí a tiesne“. Podľa svedectva tlmočníka sa Joseph Morton pýtal najmä na to, aký bude jeho osud a snažil sa vysvetliť, že tu pôsobil ako novinár. Po vypočutí všetkých členov misie a ich následnej obhliadke boli zoradení a vypochodovali von, spolu s veliteľom väzenia a ďalšími štyrmi dôstojníkmi. Podľa tlmočníka následne boli zoradení na dvore a odvlečení do suterénu, kde prebehla ich chladnokrvná poprava strelou do zátylku. Podľa poľského zajatca, ktorý mal za úlohu odpratať telá z komory, si pamätá na popravu 14 mužov. Z odpratávania si nechal známky, ktoré pri vyšetrovaní odovzdal a neskôr sa potvrdilo, že patrili členom misie OSS.[16]

  O osude Josepha Mortona sa dlho nič nevedelo. Jeho osud sa snažili zmapovať po vojne spojenci vyšetrovaním, v ktorom sa podarilo zistiť osudy misie a aj osud Josepha Mortona, ktorý bol odprezentovaný v článku Associated Press.[17]

Po Josephovi Mortonovi ostala jediná dcéra, Melinda Gosney (rodená Morton). Slovensko navštívila po prvýkrát až v roku 1998. V roku 1999 sa zúčastnila na pietnej akcii, počas ktorej navštívila aj zrekonštruovaný zrub, v ktorom bol pred 55 rokmi zajatý jej otec. Na Slovensko sa neskôr vrátila opäť a dva roky tu ostala vyučovať americkú angličtinu. Jej ďalší osud nám už však nie je známy.[18] Svojho otca však nikdy nepoznala, keďže mala len 5 rokov v čase, keď jej otca, ktorý sa rozhodol riskovať svoj život pre prinášanie informácií z bojov počas SNP, nakoniec v nacistickom koncentračnom tábore kruto popravili.

Chceli sme priblížiť osudy amerického novinára, ktorý chcel opísať boje na Slovensku počas SNP. Žiaľ, tento pobyt sa mu stal osudným a nakoniec hoci bol novinárom, bol popravený s ďalšími členmi misie.


[1] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, s. 57-58.

[2] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, dokumentácia misie, s. 5.

[3] https://www.jewishvirtuallibrary.org/oss-operations-end-with-agents-executions-in-mauthausen-1944-1945

[4] https://www.jewishvirtuallibrary.org/oss-operations-end-with-agents-executions-in-mauthausen-1944-1945

[5] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg.S 61/86, dokumentácia misie, s. 5.

[6] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, dokumentácia misie, s. 6.

[7] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, hlásenie misie poručíka Greena, s. 21-23.

[8] CHŇOUPEK, Bohuš. Američan v povstaní, s. 141.

[9] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, hlásenie misie poručíka Greena, s. 21-23.

[10] Tamtiež, s. 21-23.

[11] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86.

[12] CHŇOUPEK, Bohuš. Američan v povstaní, s.150.

[13] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, hlásenie misie poručíka Greena, s. 21-23.

[14] CHŇOUPEK, Bohuš. Američan v povstaní, s. 151-152.

[15] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, vyšetrovanie osudu misie, s. 25.

[16] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, výpoveď tlmočníka Müllera, s. 33.

[17] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, správa o Mortonovi od AP, s. 2.

[18] Archív múzea SNP, fond VII, šk. 4, sg. S 61/86, text o Melinde Gosney.