Ivan Abasov – Odkiaľ som?

Ivan Abasov – Odkiaľ som?

Keď som sa dozvedel o súťaži Odkiaľ som-Spoznajme sa navzájom, zamyslel som sa nad svojím doterajším životom, uvedomil som si, že táto otázka, ktorá je aj názvom súťaže, sa ma bytostne dotýka a rozhodol som sa do nej zapojiť.

Moja rodina ma veľa koreňov a spájajú sa v nej rôzne kultúry a tradície. Môj dedo

z maminej strany pochádza  z Arménska, v súčasnosti žije v Petrohrade a má svoj vlastný turistický autobus. Starý otec z otcovej strany pochádza z Azerbajdžanska a býva v Záporoží. Moja mamina Anzhela sa narodila v roku 1977 v  meste Orechov, neďaleko Záporožia. Ukončila strednú školu s maturitou. Môj otec Oleksandr sa narodil v roku 1970  už v Záporoží. Po absolvovaní strednej školy a maturity pokračoval na technickej vysokej škole. Viackrát sa rodina sťahovala.

Iniciátorom našich presťahovaní bol otec, ktorý hľadal lepší život pre svoju rodinu a nakoniec sme sa zastavili na Slovensku, kde sa nám veľmi páči.

Narodil som sa v krásnej krajine plnej histórie a kultúrneho dedičstva – na Ukrajine, konkrétne v meste Záporožie. Toto mesto, ktoré leží na juhovýchode Ukrajiny pri rieke Dneper, bolo mojím prvým domovom. Je to miesto so silnými historickými väzbami, kde sa prelínajú tradície a moderný život. Záporožie je známe svojím priemyslom, najmä výrobou ocele a strojov, ale aj kultúrnymi pamiatkami, ktoré pripomínajú bohatú históriu tohto regiónu, ako je Záporožská Seč – centrum ukrajinských kozákov. Ako jedináčik som vyrastal obklopený rodinnou láskou a pozornosťou, čo mi poskytlo pevný základ pre môj osobnostný rozvoj.

            Moje detstvo v Záporoží bolo obdobím, keď som sa naučil dôležité hodnoty. Napriek tomu, že som tam strávil len jeden rok základnej školy, toto mesto zanechalo vo mne hlboké stopy. Každé ráno som s nadšením kráčal do školy, kde som sa učil prvé písmenká a číslice, stretával sa s kamarátmi a začal objavovať svet vedomostí. Záporožie mi dalo základy vzdelania, ale aj prvé lekcie o živote. Naučil som sa, aké dôležité je byť súčasťou komunity a vážiť si svoje korene, tradície a kultúru.

          Keď som mal sedem rokov, život ma zaviedol do úplne nového prostredia – do Petrohradu v Rusku. Presťahovanie sa do tohto veľkého mesta bolo pre mňa veľkou zmenou, ktorá ovplyvnila celý môj život. Petrohrad, známy svojou bohatou históriou a krásnou architektúrou, bol úplne iným svetom. Tu som pokračoval v mojom vzdelávaní na gymnáziu číslo 441. Toto gymnázium bolo výnimočné nielen svojím vzdelávacím programom, ale aj úžasnými učiteľmi, ktorí vo mne podporovali zvedavosť a túžbu po vedomostiach.

        Petrohrad mi poskytol množstvo príležitostí na rast. Okrem školských povinností som mal možnosť spoznávať toto nádherné mesto, ktoré bolo kedysi hlavným mestom cárskeho Ruska. Časté návštevy múzeí, galérií a historických miest vo mne vzbudili záujem o umenie a históriu. Stretával som sa s ľuďmi z rôznych kútov sveta, čo mi pomohlo rozvíjať otvorenosť a rešpekt k rôznym kultúram. Každodenný život v takomto veľkom a rušnom meste ma naučil zodpovednosti a samostatnosti. Hoci som bol mladý, uvedomoval som si, že toto mesto ma formuje nielen ako študenta, ale aj ako človeka.

           Vo veku pätnástich rokov sme sa s rodinou presťahovali na Slovensko, do mesta Žilina. Tento prechod bol pre mňa opäť veľkou zmenou, tentoraz však z hľadiska jazyka a kultúry. Spočiatku bolo pre mňa náročné adaptovať sa na nové prostredie, najmä preto, že slovenčina bola pre mňa úplne neznámym jazykom. Musel som začať od nuly – učil som sa slová, frázy a kultúrne nuansy, ktoré som dovtedy nepoznal. Napriek tomu som sa snažil čo najlepšie prispôsobiť.

         Žilina je omnoho menšie mesto ako Petrohrad, ale poskytuje nádherné prostredie na život a štúdium. Okolitá príroda, hory a rieky vytvárajú pokojné a príjemné prostredie, ktoré je ideálne na relax a trávenie času vonku. V Žiline som začal navštevovať miestne gymnázium, kde som sa stretol s novými spolužiakmi. Vzhľadom na to, že som bol starší ako väčšina z nich, cítil som určitú zodpovednosť a snahu byť dobrým príkladom.

          Môj čas strávený na Slovensku ma veľa naučil. Slovenská kultúra je bohatá na tradície a zvyky, ktoré som postupne spoznával. Naučil som sa, že otvorenosť a ochota učiť sa nové veci sú kľúčové pre úspešnú adaptáciu. Hoci som sa cítil ako cudzinec, postupne som začal vnímať Slovensko ako svoj druhý domov. Naučil som sa slovenský jazyk, ktorý mi otvoril dvere k ďalšiemu vzdelávaniu a novým priateľstvám.

         Keď sa obzriem späť, vidím, aké rozdielne cesty som prešiel. Každé z miest, kde som žil – Záporožie, Petrohrad a Žilina – ma formovalo a zanechalo vo mne nezmazateľnú stopu. Záporožie mi dalo korene, Petrohrad mi otvoril dvere k novým možnostiam a Žilina mi ukázala, aké dôležité je neustále rásť a prispôsobovať sa novým podmienkam. Som vďačný za každú z týchto skúseností, ktoré ma posilnili a pripravili na budúcnosť.

         Moje cesty naprieč týmito tromi krajinami ma naučili mnohým veciam – flexibilite, otvorenosti voči novým kultúram a schopnosti čeliť výzvam. Každá skúsenosť, každá nová kultúra, ktorú som spoznal, ma obohatila a spravila zo mňa človeka, ktorý je pripravený na akékoľvek nové výzvy, ktoré mu život prinesie. Hoci som musel čeliť mnohým zmenám a výzvam, všetky tieto skúsenosti ma obohatili a urobili zo mňa silnejšiu a otvorenejšiu osobu. Momentálne som v maturitnom ročníku, som študentom oktávy v Gymnáziu, Varšavská v Žiline. Po maturite by som chcel pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole. Nie som ešte definitívne rozhodnutý, ktorým smerom sa budem uberať, ale pevne verím, že vybranú školu úspešne ukončím a nájdem aj ja svoje miesto na Slovensku alebo tam, kam povedú moje kroky.