Z pohľadu vtákov, šíry kus zeme,
v srdci Európy, tam, kde hory stoja,
potoky žblnkocú a množstvo vôd sa leje,
Slovensko, krásna domovina moja.
Slovensko krásne, prírodou bohaté,
história s kultúrou v ňom hlboko zasiate.
Pýtam sa: Odkiaľ som?
Viem, ja hrdá som,
z krajiny bohatých lesov,
z krajiny snov.
V časoch dávnych monarchických,
keď Rakúsko-Uhorsko vládlo, že vraj bez chýb,
sme tam boli my, bojovali za seba
a za lepšie dni.
Súčasťou monarchie, život plný zmien,
v Rakúsko-Uhorsku sme hľadali spojenie.
Hoci sme boli iba malým kúskom v hre,
vždy sme bili za nás, za náš jedinečný kmeň.
Vždy s otvorenou náručou,
bez predsudkov v harmónii,
rôznorodé hlasy, farby,
navzájom sa ctili.
A keď vzniklo Československo,
nádej sa prebudila,
dve duše spojili sa,
jednota sa zjavila.
Poďme bratia, poďme spolu!
Slováci a Česi pod jednou strechou,
hrdo, odvážne a slobodne,
spoločne kráčali tou istou cestou.
Ako zvuk sláčikového orchestra,
kde každý tón s iným ladí
a spolu tvoria krásny zvuk,
bez ohľadu na nálady.
Česi a Slováci, spoločne sme žili,
ako mozaika túžob,
pre jedno sme bili.
No pýtame sa, je to naozaj tak?
Zvyknutí na rozdiely, na každý iný znak?
Neskôr na to králi prišli
v jednom štáte spolu,
no predsa odlišní,
poslednýkrát sadli k spoločnému stolu.
Pochopme, aké dôležité je chrániť túto zem,
aby žila v nás deťoch,
nech nám budúcnosť prinesie ovocie len,
nech nestratíme farbu kvetov.
Ochrana zeme, čo dáva nám život,
klimatické zmeny nás volajú do boja,
preto spojme sa a buďme tím,
čo všetky výzvy prekoná.
Rešpektujme sa, hoci sme iní,
každý jazyk, každý zvyk,
každý príbeh, každý vzlyk,
obohatí slovko MY.
Minulosť nás učí, akú silu máme,
že keď sa spojíme, všetko prekonáme.
A teda, pýtam sa samej seba:
Odkiaľ som?
a hneď si na to odpovedám:
Som z krajiny snov.